Skialp prechod severmi 11.2.2017

Trasa: Veľká Studená dolina, sedlo Závrat, Rovienková dolina, Predné Rohové sedlo, hrebeňom po SZ Žabí vrch Javorový, Sedlo nad Zeleným, Zelená Javorová dolina, dno Javorovej doliny, Čierna Javorová dolina, Čierne sedlo, Malá Zmrzlá dolina, Brnčalka, Biela voda... Parametre: 2770 v.m., 25km.

Štartujem 11.2.2017 o 6.00 ráno zo Smokovca, začiatok trasy je dobre známy, čaká ma dlhší deň, čiže šliapem vyšším tempom, v žľabe do Závratu som po 1h a 40 minútach. Zhadzujem spodné vrstvy, tieto dni sú nadpriemerné teploty.

V Sedle Závrat, pohľad do Rovienok - konečne niečo, čo bežní ľudia nechodia len tak hocikedy. Som prekvapený, že tam je fajný prašan, no na veľmi tvrdom podklade. Nasleduje opatrná lyžba a pohľad na Javorový múr, tu sa to celé konečne začína, konečne pre mňa niečo nové. Dosť ľahko nachádzam vopred vytipovaný žľab na hrebeň, prebáram sa ním asi do polovice v kôre, vyššie už tvrdo a na mačkách.

Predné rohové sedlo – neskutočne nádherné výhľady dookola, kochám sa, fotím na všetky strany, približujem foťákom varianty a možnosti na ďalšie skialpové prechody. Čaká ma najnepríjemnejšia, no najkrajšia časť tejto túry. Hrebeň by sa v ideálnych podmienkach dal ísť na pásoch aspoň z väčšej časti, no ja ho idem skoro celú hodinu na pešo v mačkách. Od Predného Rohového sedla po Sedlo nad Zeleným. Na hrebeni nachádzam stopu nejakého fajnšmekra z 26.januára (šli sme vtedy prechod a videli sme z Váhy v Javorovom múre čerstvo niekoho ťahať stopu na SZ Žabí vrch Javorový...) Výhľady stoja za to a už teraz viem, že som si vybral správny deň aj smer trasy kvôli lavínam z Javorového múru do Rovienok.

Keď schádzam do Sedla nad Zeleným mám trochu obavy kvôli možnému preveju do Zelenej Javorovej Doliny. Je to v pohode, v žľabe aj v celej Zelenej Javorovej doline je neskutočný prašan. Toto až neviem pochopiť, pretože už desiatky dní praží slnko, a  teploty sa šplhali veľmi vysoko. Nad pásmom kosodreviny sa otáčam a vidím dvoch lyžiarov, nechce sa mi veriť, že aj sem niekto zablúdi... Keď sa stretávame, je jasné o koho ide a čo sa tu chystá... Je cca jedna hodina poobede a ja som už rozmýšľal, že pôvodný plán zruším. No chalani majú namierené cca tam kam ja pôvodne, tak si vravím, že to stojí za pokus, ak sa tam nebudem pohybovať sám. Schádzame na dno Javorovej doliny, naberáme vodu z potoka a šliapeme do Čiernej Javorovej doliny.

O tejto variante som vedel od miestneho znalca a tak aj chalanom radím, že sa neoplatí zchádzať na dno, ale treba prejsť terasou, v pásme zasneženej kosodreviny. Tento variant sa javí ako veľmi elegantný a prístupný. Pod veľkým hangom v doline dávame nejaké tyčinky, čaj a ideme ťahať stopu zľava.. Prekvapuje ma, že sú tu stále stopy od zjazdu Ľadových doliniek od našich borcov z Horskej.

Stretávame aj 2 skialpinistov ktorí prešli z Malej Zmrzlej cez Čierne sedlo smerom k nám, zdravíme sa a driapeme ďalej. Takisto sú tu nejakí pešiaci a stopy vedúce pod steny. V trojici sa šliape fajn, kecáme a trochu sa spoznávame. Lyže dávame na batohy až cca 60 výškových pod Čiernym sedlom. Chalani s dvoma zbraňami, ja s jedným cepínom. Nebola to už turistika, ale nakoniec sme zaslúžene o 17.15 v Čiernom sedle. Chystáme si čelovky, veci na zlaňák, kým nie je celkom tma. Lyžovačka pri vychádzajúcom mesiaci, po tme, ale v úžasnom prašane. Zlaňák, som poznal z minulej zimy, keď sme lyžovali Kolový štít. Aspoň tu môžem pomôcť chalanom v orientácii. Borci majú so sebou dvojičku tak na nej pri svite čeloviek zlaňujeme (ja v improvizovanom sedáku zo šlingy a HMS-ky) - dík chalani. Lyžujeme fajný žlab ku Zelenému plesu, chytám brutálny šuter pod snehom, ale už sme v ľahkom teréne a je mi to jedno...

Na Brnčalke pivo, Brnčalovica a ešte jedna... Lúčim sa s chalanmi a odchádzam zo nádhernými zážitkami. Zjazd pri svetle čelovky dole na parking mierne pripitý je už len čerešnička na torte...

Martin P.