Skialpinizmus

Nestabilné počasie tejto zimy sa zase prejavilo: po arktických víchroch so snežením prišla v polke februára horúca jar s dažďami, pred víkendom to v stredohorských polohách celé zamrzlo. Na sobotu bolo hlásené polopekné počasie síce, ale zase - hnala sa k nám víchrica Eunice. V západnej Európe zanechala viac ako 10 obetí, no nárazy vetra u nás našťastie neboli predpovedané nejaké moc brutálne. Napriek tomu sme za východisko zvolili Donovaly, že keď bude zle, ukryjeme sa na južných svahoch, v závetrí. Takže znovu Zvoleny, len samozrejme podmienky t

Bivio je prvá obec za Julierpassom v smere do Churu. Je to taká chudobná príbuzná honosného a svetoznámeho St. Moritzu. Nachádza sa tu dokonca aj malé lyžiarske stredisko kde sú len kotvové vleky, žiadna sedačka. V stredisku ale zato majú dobré svahy pre slabších lyžiarov a oproti Moritzu aj pri prevládajúcom SZ prúdení chytajú lepší sneh, a hlavne viac snehu. Parkujem asi kilometer pod Biviom pri autoservise Giovanotti. Je tu možno 15 miest na parkovanie a vraj aj cez týždeň sa tu dá v pohode parkovať. Podľa kamaráta Maura, ktorý je veľkým skialpovým zna

Po Magurskej lávke som poškuľoval už dlhší čas. Prvýkrát som ju spolu s Ľadovými dolinkami obdivoval pri prieskume Čiernej Javorovej doliny. Nakoľko je to odľahlé sedlo, pýtalo sa zapojiť ho do nejakého pekného prechodu. Podrobnejší prieskum Magurskej lávky som chcel urobiť v januári, no pre nedostatok snehu a trčiacu kosodrevinu som musel z Čiernej Javorovej ustúpiť cez Stolarczykovo sedlo. Začiatkom februára sme sa dočkali výdatnejších snehových zrážok, ktoré však boli vplyvom vetra nerovnomerne rozmiestnené, no napriek tomu sa vytvorili priaznivé pod

Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať – myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona – žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Tak lyže na batoh a škrípajúce kroky po špinavom ľade s posypo

Takže kto sa teraz nechce tlačiť s davmi na serpentínach zo Strání na Hole, vrelo odporúčam žltú aj modrú na Minčol z Vrútok. Na to, ako je dole v meste málo snehu, dajú sa obe farby nie že pohodlne vyšliapať, ale dokonca aj bezpečne zlyžovať prakticky „od emhádé k emhádé“, alebo ako hovoríme my inteleguáni „kártukár“ :-) Na žltej dokonca aj nižšie. Čo počas kalamity napadlo, zvlhlo, sadlo a zmrzlo, ale cukor kryštál nehrozí. Takže žiadne prebáračky, lyže ledva nejakú stopu zanechávajú, A pešiaci už majú svoje brázdy, tak neprznia ti

No, zase to vychytali tí, ktorí môžu aj cez pracovné dni. Lebo na víkend sa znovu dovalil front a pred ním, ako to býva, teplý vietor z juhu. Samozrejme na sobotu SHMÚ hlásilo zamračené bezčasie, na hrebeňoch nárazy vetra až do rýchlosti víchrice, ale aspoň že hore malo byť pod nulou. Nového snehu na mrte a aj viac - lavínová trojka samozrejmá, lebo aj v Revúcach lavíny zhusta padali – zo striech domov, hneď ráno. Preto som si vymyslel len takú pasienkovú prechádzku, že vyleziem z Nižnej Revúcej popod vleky, a potom cez Končitú na Malý Zvolen, a sa

Na Julierpasse vládne dlhé obdobie pekného počasia. Vyrážam od auta s tým, že ma čakajú tvrdé, rozbité a rozlyžované snehy, ale zase aj natiahnuté stopy by mali byť rýchle... Už po prvých metroch ale prekvapený konštatujem, že je asi 20 cm čerstvého snehu. Včera v Rosegu spadli asi dva centimetre. Pri severozápadnom prúdení sa to tak stáva... Nemám jasný cieľ, rozhodujem sa pozrieť dozadu až za chatu Jenatsch, a tam podľa podmienok uvidím čo ďalej. Fuorcla d´Agnel je vyfúkaná, takmer bez snehu. Pri zjazde v smere na Jenatsch kľučkujem pomedzi kamene.

Od štvrtka do nedele Aladin hlási: front za frontom sa valí! Veľké snehy, prudké vetry, pod čerstvou nádielkou žiadny základ, trojka lavínovka, hrebene vylízané do ľadu a hliny, perfektná neviditeľnosť - jednoducho všetky podobné fajnotky, ktoré „spríjemňujú“ skitúring. Podmienky tak na vyložené nohy, pohár čaju do jednej ruky a fotky z krajších dní do druhej. Lenže!!! V sobotu sa črtá dočasné zlepšenie meteorologickej nálady, aspoň na pár hodín dopoludnia. Príležitosť musí byť využitá, bezpodmienečne. Takže sa mi naskytla možnosť re

Fuorcla Sella bola pre mňa dlhé roky tabu. Na ľadovec som nechodil a iných cieľov bolo na okolí dosť. Všetko sa zmenilo minulú zimu, keď som sa tam konečne odvážil pozrieť. Nebezpečné trhliny som nenašiel a prešmykol som sa za sedlo do dovtedy pre mňa nepoznanej oblasti. Aj preto pre Fuorclu Sella u mňa prischla metafora s Aliciným zrkadlom a krajinou zárakov... Táto zima zatiaľ prebieha diametrálne odlišne od tej predošlej. Namiesto sneženia je stále pekne, čo síce stabilizovalo snehovú pokrývku, ale všeobecne snehu stále veľa chýba, niekde aj metre... P

Po snehových suchotách konečne začal po polovici januára poletovať sneh. Ale doslova, že len poletoval, akoby ani nepadal. Zato z piatka na sobotu som bol až prekvapený, koľko ho padlo. Asi ho unavilo to poletovanie. Ale nad lesom poriadne dulo, tak radšej do lesa som sa nasmeroval. Po fejsbúkoch padali otázky, či sa dá na Malino Brdo už z Hrabova na lyžiach, tak voľba bola jasná. Už na stanici v Rybárpoli krásna, čerstvá, biela zima, chodník lesom sa tiež tváril, že by sa dalo na pásoch, ale to bola len zákerná pretvárka. Všetko to páperie napadalo na hol

Švajčiarsko - Engadin - St.Moritz - Val Roseg - lyžiarske stredisko Corvatsch Po predošlých dvoch dňoch, keď som prešliapaval stopu a robil prieskum na oboch stranách masívu Corvatschu, dnes prišiel pokus konečne to zokruhovať. K tomuto rozhodnutiu som dospel po veľmi dôkladnej úvahe, vychádzajúcej z aktuálnych podmienok. Snehu je pomenej, nedá sa ešte všetko a tento okruh som na lyžiach ešte nikdy nešiel, a tak motivácia nechýbala. Dni sú ešte pomerne krátke, aj keď o hodinu dlhšie ako doma na Slovensku. Plán bol použiť včerajšie stopy, trošku natiahnu�

Začiatok zimy nie je rozpačitý iba na Slovensku, ale ani v Engadine to stále nie je to, na čo sme zvyknutí... Je síce pravda, že už bolo aj horšie, a to nie raz za posledné roky, ale tak... Stále sa čaká na ďalšiu, lepšiu nádielku. Pozitívne je to, že podnikať túry sa dá a na šliapača odchovaného tvrdými tatranskými podmienkami tu čakajú aj tieto dni kvalitné možnosti. Z Val Rosegu sa dá vyšliapať na Fuorcla Surlej a bez väčších problémov aj zlyžovať. Žraloci samozrejme číhajú... Hore na Corvatschi sa veci dajú tiež robiť, ale ako už je zvyko

To povianočné oteplenie bolo tentokrát brutálne, na lúkach pod lesom ten dážď nenechal ani stopu po snehu pre bežkárov – a vyššie na parkovisku zasa nič pre snežný pluh :-) Tomu to ale nevadí. Legendy však neklamali – do lyží sa dá skočiť cca na prvom kilometri, a tam aj zlyžovať. Teda najbezpečnejšie je to z toho parkoviska tesne nad tabuľkou s prvým kilákom. Ráno som síce obúval o kúsok nižšie, ale to len štvrtkové snehové prehánky zamaskovali kamienky na ľade. Popoludní už boli odmaskované. Ešte na pár miestach pod stromami a na zákrute

Povinná dovolenka počas pracovného dňa medzi sviatkami? Hurá! Lebo konečne nie som odkázaný na spoje len počas víkendu a dostanem sa aj inde, ako do tradičných šliapacích lokalít. Napríklad na Čertovicu sa v normálnom čase cez víkend z domu nedostanem. Bez auta samozrejme :-) Takže pondelok a ide sa na to, ale nie až hore. Vyrazím z Vyšnej Boce po zjazdovke a cez Chopec, Rovnú hoľu a Bocianske sedlo vyleziem na hrebeň. Potom sa uvidí, ale najskôr asi na Chopok a odtiaľ dole do Jasnej na bus. Aby to aj časovo vyšlo nejako normálne. Noc bola síce arktick�

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  t