Skialpinizmus - Gipsyho prechod podľa Elka - Vetroplach magazin

Gipsyho prechod podľa Elka

19.02.2017
gipsyho-prechod-podla-elka

Keď som písal už takmer pred desiatimi rokmi prvý článok o skialpovom prechode Vysokých Tatier od Vlada Tatarku (Gipsy), spomenul som, že prípadní záujemcovia tomuto výletu budú musieť aj niečo obetovať... Elko obetoval veľa... 

Už to raz vychádza tak, že každé zopakovanie Gipsyho prechodu bude jedinečný výtvor jeho autora a nie nejaké opakovanie po už vyšlapanej stope... Tieto tri Elkove dni boli jedinečné. Kľudne by sa dalo povedať, že aj opakovanie tu je v podstate prvotinou...

Elkove tri dni, počas ktorých splynul s "Prirodzeným životným prostredím" sa stanú skialpovou klasikou. Nebude veľa tých, ktorí by sa vydali po jeho stopách. Čítanie jeho reportu by však naopak mohlo byť pre ozajstných fanúšikov skialpinizmu "povinnou jazdou"...

Martin Bartoň

 

Gipsyho prechod podľa Elka

1. deň

Vyrazil som 4.15 z Popradského plesa, kde som spal. Deň pred tým som si odniesol 60m lano pod Temnosmrečianske sedlo a bol kuknúť na zlaňák.

V lese bola sauna, ale keď som vyšiel do Mengusovskej, tak začal silný vietor, prvú hodinu som celý čas rozmýšlal či sa nato nevykašlať, nekonečné 3 hodiny som sa trepal do sedla. Tam som sa vynervoval s pomotaným, neskoršie so zaseknutým lanom. Visím v hornej časti zlaňáku asi 20 minút a snažím sa ho uvolniť, 2 krát som naspäť šplhal a vracal sa . Reku končím, nakoniec sa to nejako uvolní a zlanim. Vetroplachov štand v stene z minulého roku je tam stále, nechávam ho, možno sa niekomu zíde - celé mi to trvalo 4hod, na zaplakanie, zlyžujem a na zmrznutom snehu valím do Chalubinského - druhý krát v živote využívam haršajzne.

 

Fičím na Čierny stav pod Rysmi. Tam si obzerám trávnato mixový terén, vidím stopu tak skúsim, púšťa to vcelku bez problémov a sledujem stopu niekde smer Česká štrbina, čím vyššie tým viac snehu, všetko na trávnatom podklade a som rád, že je to v tieni, hore sa stopa delí, rozhodujem sa ísť do prava, keďže ľavá strana končí v širokom sedle a to sa mi nezdá, na hrebeni sú výhľady úžasné, aj cestou hore, celá polská strana Tatier je pekne vysnežená, moc sa nezdržiavam a zliezam peško do Spádovej doliny, je to nasvietené a množstvo mokrého snehu, lyže mi ani nenapadnú.

 

Po asi 100m lyžujem Spádovou dolinou až do Ťažkej, ľadové kaskády dávam s jedným pádom, paličko - cepín ale pád ubrzdil:) Po asi 7-8 hod. prvý krát pijem, mal som 7dc vody a nechal som si ju na posledný výšlap do sedla Váhy. Chystal som sa prespať na Chate pod Rysmi. Neklaplo to. Pred chatou čakám asi 40min. Smäd, hlad a vietor ma presvedčia pre Popradské. Celé mi to trvalo 11hod., ráno sa uvidí...

 

2. deň 

4.00 vyrážam smer sedlo Váha. Po 2 hod. idem okolo chaty kde vidím slabé svetielko. Zaklopem a zvítam sa s kamošmi, ktorí prišli skontrolovať chatu. Dostávam čaj a chlieb so syrom a nutelou. Sa len zasmejem na tom ako sme sa minuli, Vo Váhe rozlúčka, fičia do polska ja do Ťažkej doliny, kde sa napojím na prechod.

Lyžba nič moc, stehná protestujú po ránu, hlava chce ďalej, les do Bielovodskej je rozlyžovaný. Míňam táborisko na Polane pod Vysokou a odbočujem ku tanapáckej chatke. Odtiaľ stúpam do Sedla pod Zeleným, v týchto končinách som prvý krát a tak si to tam obzerám, šlapem hore žlabom, raz na mačkách, pásoch, podla toho ako to je zmrznuté, výhlady zo sedla fajnové, na obe strany.

 

Spätný pohlad smer Váha je krasota. Lyžovačka Zelenou Javorovou je v super snehu. Ťahám to pravou stranou, na ľavej sú veľké odtrhy a celá tá strana pôsobí dosť nebezpečne. Na konci dávam traverz doprava do Javorovej. V potoku naberám vodu a dnes viem, že smädom trpieť nebudem ako včera.  Popod Predný Ľadový hrb idem po natiahnutej stope do Čiernej javorovej. V zime som tu prvý krát a je to ďalšia krasota, hore dolinou v tieni po ľavej strane sa pohodovým tempom dostávam pod Čierne sedlo. Cestou pozerám na pravú stranu, kde som lyžoval minulý rok, celé je to pekne vysnežené, možnosti parádne, ľady vytečené. Ľadové dolinky v zime, úžas, proste paráda, zato ľavá strana doliny na slnku je dosť v biednom stave.

 

V Čiernom sedle ťažký sneh, vrchná časť asi 20m rozbitá lámavá skala, som druhý krát na slnku za celý deň, dole Malou Zmrzlou je to o kôre a zmrznutom snehu. Na zlaňák si beriem tú istú repku, čo som mal pred 3 týždňami keď som sa vracal z Kolového, tentokrát nestačí a som rád za 2 cepiny, ktoré mám, zliezam veľkú časť, ktorá sa pred tým dala lyžovať. Na chate pohoda. Dostávam samostatnú izbu, čo je super, personál ochotný, debata s chatárom. Tomáš mi ešte dáva 20m repky a karabínu, tuším, že to ešte budem potrebovať. Etapa trvala 11,5 hod, dnes sa mi ale šlo lepšie a celý deň pohoda, nové výhľady, slnko, bez vetra, celý deň nikoho nestretávam a užívam si samoty a ticha...

 

 

3 deň

Vyrážam 3.30 smer Bachledka, keď prešlapávam stopu, jediné čo ma napadá je, že som mohol ísť o hodinu skôr. V samotnom žlabe je dosť snehu na ľadovom podklade - som rád za správne rozhodnutie pred 4 dňami, keď sme s kamošmi boli Bachledovu štrbinu s variantou do Jordánky a neskúšali sme lyžovať do Medenej.

Dva menšie ľadové prahy púšťajú bez problémov, v sedle sa moc nezdržujem a valím dole na mačkách po tvrdom a zmrznutom svahu do Malej Studenej. Tam už dávam lyže a asi po 10m hádžem druhú držku, na ľadovom podklade mi vypla lyža ktorá mi zmizla za hranou smerom pod veľký hang.

Si aj zapixxujem a som rozhodnutý behať okolo Térynky po lyžu a pokračovať. Na moje potešenie je lyža asi v jedinej kosodrevine v dráhe letu zaseknutá, keď sa vraciam tak sa jej prihováram, ďakujem a nech už ma nestresuje:)))))

 

Okolo Terynky prefrčím a šlapem do Žltej, traverz do sedla Drobnej veze.  Na betóne, je to len nejakých 20m ale výživných na predných hrotoch, dole zase na mačkách a spomínam, keď sme túto etapu samostatne šli a všecko čo sa malo lyžovať sa lyžovalo, to ešte netuším jaká morda ma čaká, valím na Zbojníčku, kde vypijem pol litra koly a minerálky, pokračujem bez jedla smer Studené sedlo.

Tam je natiahnutá čerstvá stopa z rána, ide to rýchlo, povolený sneh od slnka dovolí rýchlu jazdu do Velickej a tretí krát v živote dávam harsajzne. Som rád že som ich bral, Gerlachovská lávka v tieni, čistá bez stopy, trošku to dalo zabrať, pohľad dole na druhú stranu nepoteší, vrch kamenistý a potom do 10 cm mokrého snehu na ľade. Oskar to nahrieva čo sa dá a občas tam aj niečo zhora padne, minule to bola krásna lyžovačka za pár minút, zostup mi trvá nekonečnú hodinu a viem, že som tam ,kde by som normálne nemal čo robiť, ešte aj krátky traverz do Východného Batizovského je ľadový, ale to už je pohoda.

 

Pod Sedlo pod Drukom sa dostávam veľkými oblúkmi a tuším, že som mohol íst o hodinu skôr, stejne sa mi oči otvorili už o druhej ráno.

Opäť trebalo prešlapávať stopu, do Sedla pod Drukom prichádzam okolo 14.15hod a cítim nejakú zradu, stehná protestujú,oskar pečie, viem že už je dosť hodín a nejaký pocit mi hovorí nech nechám lyže na ruksaku, zošlapávam a na vrchu krásny sneh na lyžovanie. Reku kurňa, keď som na začiatku zúženej časti žlabu a pozeral dole, niečo sa tam leskne-tade nie,idem popri hrane a čím nižšie tým hlbšie sa borím do mokrého, ešteže som nelyžoval. Pod úrovňou úzkeho sa obúvam do lyží a viem že je najvyšší čas vypadnúť.

 

Nalyžujem a asi po 2-3 oblúkoch vylyžujem do prava a púšťam to čo najrýchlejšie popod Železnú bránu, rýchly výšlap do Strážneho sedla, je 14.50 a davam si limit do 16.00 byt v Dračom sedle pod centrálom Vysokej. Moc tomu neverím a prvý krát si pripúšťam, že to neklapne, šlapem so sklonenou hlavou a zmierený že čo už, aj tak to stálo zato, 15.25 som v sedle a už viem a ďakujem Tatram.

Pokračujem a pozerám do Dračej bránky, spodok mokrý sneh, vrch kameň. Ešte posledné prekvapenie v zúžení keď tam na mňa čaká snehový schod niekde na úrovni mojich ceciek, nedarí sa, prepadávam sa a nohy za uši nedám. Reku tu skončiť?

Posledné nadávky a púšťa to po skale. Najvrchnejsia čast je zase mokrý sneh, ale nejaká dobrá duša tam zhodila repku, pohľad na chatu a už len úsmev, posledný zlaňák, zbeh do Dolinky pod Váhou a v pološere rozbito zmrzlým snehom na Popradské. Valím rovno na eletričku. 14 hodín v teréne a zhadzujem ruksak.

 

Prechod od Vlada Tatarku je silná motivácia a čistá tatranská krasota. Dlhé výšlapy, dlhé zjazdy, nejaké to lezenie, 2-3 zlaňáky, plánovanie, prieskumy, únava a hlavne radosť zo samotného bytia v Ta3

Velká vďaka autorovi, Tatrám že pustili a umožnili, všeckým, ktorí vedeli, tušili,  pred-po a počas mi pomohli zrealizovať túto nádheru.

Ako mi napisal Eduard Kuro Liptak "Pohoda samoty, podmienky, počasie, sila ducha a nejaká tá skúsenosť rozhodli..."

Pre upresnenie, začal som druhou a končil prvou etapou kôli logistike a ubytovaniu.

Vynechal som Volovcovo sedlo (bolo v pláne na záver, ale už bolo neskoro, nevadi),

Pridal som si sedlo Váha a to z oboch stran i ked neplánovane:))).

Miesto Poslednej štrbiny som šiel cez Bachledovou, podstata a výška ostala zachovaná. Vedel som, že sú podmienky, snáď aj kondička nejaká bola. Väčšinu prechodu užsom mal prejdenú v zime, zbytok v lete alebo jesennom obdobi, okrem Kamzíčej štrbiny.

Treba na rovinu povedať, že dvojka ( či to prešla celé neviem) čo to išla asi 3 dni predo mnou, mi uľahčila cestu a orientaciu v ešte nepoznanom.

  Sólo prechod 14.-16.2.2017

 

Martin Eliáš

Fotky Gipsyho prechod podľa Elka


Súvisiace články:

Diskusia




RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Jano 19.02.2017
Sano ma pravdu, ale co to ma spolocne s Gipsyho prechodom? Alebo ides original trasu, alebo je to tvoj vylet.

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Jano 19.02.2017
Spominam to len preto ,lebo to irrituje cudzich ludi. Ja viem co si myslel a ty este lepsie. Servus.

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Martin 19.02.2017
netreba zabúdať že Gipsy počas svojho prechodu spal na Rysoch a v Tanap chatke v bielovodskej, vždy mu tam prišiel kamarát otvoriť a navariť čaju a doniesť jedlo, tento servis Maťo nemal k dispozícii a aj preto šiel tak ako šiel, myslím že práve tieto problémy s logistikou väčšinu záujemcou odradili od pokusov zopakovť to presne podľa jeho itineráru... a ešte chcem poďakovať Maťovi za článok, hecol sa a napísal svoju prvotinu... viem že on moc na takéto nieje

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
sherpa 19.02.2017
vykon skvely! pocasie nadherne, za fotky mas pochvalu, toto je archivny rocnik. ale tu drzkovu je lepsie dat si na chate ako v zlabe. take stastie na pocasie mat.....ej....viem komu to zelat.

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Čendo 20.02.2017
Gratulujem k vyústeniu a zúročeniu skúseností v tomto nádhernom podujatí.

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Vlasto 20.02.2017
Kazdy takyto pocin je inspiraciou pre nas ostatnych aj pre nase ovela menej narocne ciele, TA3 su male ale o to viac maju skrytych a nepozananych zakuti - velka vdaka ze si nam ich ukazal. Fotky a vyhlady paradne. Vykon famozny, Gipsy by bol urcite rad aj za tuto variantu jeho prechodu, ved aj on si vraj "pomohol" noclahom na Lomnicaku, uz sa tesim ako to das s Vetroplachom na buduce non-stop:)

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Lubo 20.02.2017
Elko ti gratulujeme aj my bratislavske krysy. Stava sa z teba legenda :)

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Roland 20.02.2017
Famozny vykon, gratulujem a obdivujem!! Skromne tiche velke hrdinstva...Keby nieco podobne dosiahli tenisti ci hokejisti su toho plne spravy. Vdaka za zdielanie dobrodruzstva!

RE: Gipsyho prechod podľa Elka
Stano Melek (stano.melek@gmail.com) - 21.02.2017
Gratulujem, vynikajúci výkon. Veľmi dobrá filozofia a logistika prechodu. Gipsy. bol v tomto majster a ty si to pochopil. Tak to má v horách byť! Super!

Sportful | Eshop so športovým oblečením
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2017  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 2832160