Hrebeňovky pásovky jednodňovky 2.   Lúžna - Donovaly

Pokračovanie série pásotúr. A zase sa budeme túlať v NAPANte. V jednotke to bolo na 6 hodín, dnes to bude za šťastných 7. Začíname v dedinke Liptovská Lúžna (717 m n.m.). Je dlhá ako had a samozrejme, že začiatok je na jej úplnom konci. Ako prvé treba trafiť Úložnú dolinu. Lebo ak si pre srandu otvoríte mapu, tak jedine v tejto doline nie je podozrivý červený trojuholník (zvykne sa ním označovať lavínový svah) Po tomto potešujúcom zistení šup hore 900 výškových metrov, tak na 2 hodinky.

                    Cesta nás vedie korytom potoka, nie je kde zablúdiť, je to dosť úzke. V lete dokonca koryto trošku prerezali a spriechodnili od popadaných stromkov. V závere sa dolina prudšie dvíha, nepomôžu ani cik cak výstupy, chce to mačky (mňau). Pri väčšom množstve snehu sa dá ísť viac po ľavej strane, sú tam stromky, kosovka...snáď sa to nezosunie, vrcholce čo-to udržia. A sme hore, napravo nás víta Veľká hoľa (1.639 m n.m.) a my sa pod ňou pripájame na Cestu hrdinov SNP - hrebeňovku NT.

                    Na rozbehnutie kvázy rovina do sedla pod Skalkou. Tyčovanie je často maskované poza stromky, v hmle to tu musí byť veselé. Za Skalkou minilesík končí, tyče pekne trčia a nemilosrdne nás vedú priamo hore. Šlapeme 150 výškových metrov pod Košarisko, stade traverz popod Chochule (Veľkú 1.752, Malú1.718). Niekde medzi nimi stretávame českého občana, naobliekaný ako ten panáčik z reklamy Michelin. Zdôveril sa že ide na Veľkú Chochuľu. Popriali sme mu veľa šťastia v hľadaní, pretože z kopcov trčia iba kovové tyče s nápisom triangulácia. Zjazd a výšľap na masív Prašivej (1.651 m n.m.) pridávajú do nôh výškové i dĺžkové metre. Dobieha nás aj český občan. Zlepujeme pásy a modlíme sa aby sme ich ešte dnes nalepili.

                    Lyžba z Prašivej do Hiadeľského sedla v hornej časti fasa, v dolnej časti...dá sa. Sem tam šuter. Pár šikovných rúk v lete postavilo v sedle miniútulňu. V dlnej časti je ohnisko a lavičky okolo, hore vedie rebrík na prične. V strede strechy nad ohniskom je odvetranie, fakt prešpekulované ako tee-pee. Čosi pojeme a po žltej sa pásikujeme okolo Kozieho chrbta cez Hadľanku na Donovaly. Už nič náročné, mierne tiahle kopčiaky, kukáme za seba a divíme sa, koľko sme toho prešli. Stíhame to len tak tak za svetla, ešte sú krátne dni. Na ceste naspäť už začínajú svrbieť dnešné omrzlinky, robíme si navzájom chúťky-čo by si kto dal.

Plánujeme dalšiu pásotúru, uvidíme či sa podarí. Ak hej, čoskoro tu aj ona odvisne ako inšpirácia pre Vás.

Do skorého čítania!
Martina Ševčíková