Julierpass - Chamanna Jenatsch 2672m.

 Dva dni po najväčšom snežení tejto zimy, keď meracie stanice v okolí St. Moritzu namerali okolo 60cm nového snehu za 12 hodín, sme si museli vybrať len takú defenzívnu túru. Web chaty Jenatsch hlásil napriek sobotnému sneženiu cez víkend takmer plnú chatu a keďže bolo jasné, že títo ľudia sa po víkende budú musieť dostať nejako do práce, tak plán bol jasný:

Julierpass (parkovisko v ústí doliny Val dAgnel), dolinou do sedla Fuorcla Agnel, odtiaľ zlyžujeme na chatu a po občerstvení sa vrátime naspäť - pekná celodenná túra bez kontaktu so svahmi strmšími ako 30 stupňov.

Pondelok 7.3.2016 štartujeme cca o 10:15 od auta.

Ráno je počasie pekné, ale mrzne, a tak oceníme neskorší štart. Pomaly stúpame hore dolinou Agnel. Predbiehame dôchodcov, vychutnávame dokonale vyleštenú stopu. Odhad bol správny - muselo tadiaľto prejsť množstvo ľudí, ktorí sa vracali po víkende z chaty. Asi v strede stúpania pozorujeme väčšiu skupinu šliapať na Champagnun - jednu z tých najvhodnejších túr do podobných podmienok. Ináč stopy nevidíme žiadne - ešte je len druhý deň po snežení...

Korytom potoka, ktoré by sa za určitých okolností mohlo stať lavínovou pascou, stúpame hore. Čoskoro sa nám otvorí výhľad na náš cieľ: sedlo Fuorcla dAgnel. Prichádzame hore po 2,5 hodinách šliapania. Čas máme dobrý, a tak sa rozhodujeme pokračovať podľa plánu až ku chate Jenatsch.

Pri zjazde zo sedla prichádza to hlavné dnešného dňa: Prašan! More Prašanu! Ku chate vedie pôvodná trasa strmým traverzom. Práve v týchto miestach zahynul pred pár rokmi predošlý chatár, keď sa snažil dostať po veľkom snežení na chatu. Stopa v traverze nie je žiadna, namiesto nej je stopa potiahnutá bezpečnými svahmi až pod chatu. Tu treba znovu nalepiť pásy a asi 100 výškových metrov si vyšliapať hore.

Prichádzame na chatu. Podľa očakávania je tu kľud. Tesne pred nami dorazila jedna staršia pani. Tak medzi 60-70 rokmi. Išla sama, neskôr sa dozedáme, že tu brigáduje :) Prichádzame ku okienku. Spoznávam chatárku Claudiu, zdravím a skôr ako stihnem zareagovať, reaguje ona: "My sa poznáme že? Martin z Val Roseg!" Hmm nuž na to, že som tu tretí raz za tri roky, to nie je zlé. Pani vyštudovaná architektka má dobrú pamäť. Palec hore!

Objednávame si polievku, nejaké to pitie a zložíme sa na odpočinok v jedálni. Sme tu sami. Hneď ako nám zohreje polievku, pricupitá do jedálne s hrnčekom kávy aj samotná chatárka a nasleduje hodinový rozhovor o všetkom možnom aj nemožnom... Preberáme podrobnosti o fungovaní chaty, chváli sa nám, ako sama vyrába peňaženky zo skialpových pásov, šije čelenky a dokonca nám ukazuje pracovňu s dvoma šijacími strojmi.

Preberáme podrobnosti a záludnosti tejto doteraz slabej skialpovej sezóny. Tá druhá polovica snáď bude lepšia. Chata je pre skialpinistov otvorená do mája. Rozoberáme aj potenciál turistov z našich končín. Ten však nevidím veľký, našinci keď už sa do Álp vyberú, tak chcú mať za cieľ kopec zvučného mena. Aj keď je okolo chaty viac ako desiatka zaujímavých kopcov, tie mená nie sú to pravé medové, čím by ste sa chceli po dovolenke doma chváliť...

Po polievke koláčik, na kávu nás pozýva chatárka :) Lúčime sa ako veľkí kamaráti. "Tu u nás si všetci tykáme!" hovorí Claudia... Odpočinutí fyzicky, ale aj psychicky vyrážame na cestu naspäť.

Čaká na nás najprv krátky zjazd v absolútnom prachu. Nalepiť pásy a výšlap do sedla. Za 1,5 hoďky to všetko máme za sebou. Vo Fuorcla dAgnel sme presne o piatej.

V sedle vychutnávame výhľady. Pomaly zapadajúce slnko osvetľuje kopce nad Julierpassom. Čaká nás už len dlhý zjazd k autu. Obedňajšie slnko a večerný mráz urobili svoje: sem tam je chrumkavá kôrka. Vychutnávame výhľady, chrumkáme kôrku. Pri aute sme pred šiestou. Začína byť celkom zima. Teplomer ukazuje -15.

Dva dni po veľkom snežení konečne poriadna skialpová sezóna začala...

www.jenatsch-huette.ch

www.hauteroute-graubuenden.ch

Martin Bartoň

• Späť