Julierpass: Corn Camoutsch a Fuorcla Marguns

Parkujem na malom parkovisku na ľavej strane cesty kúsok pod Julierpassom v smere z Engadinu. Do údolíčka s názvom Valletta dal Guglia vedie stopa. Na parkovisku sú štyri autá. Je jasné, že to boli všetko skialpinisti.

Vyrážam neskoro ale po dobrej stope sa ide rýchlo. V hustej hmle nie je jasné akú bude mať túra budúcnosť. Nádej však stále žije a až po hodnej chvíli sa začína hmla trhať, Medzitým som predbehol štyroch šlapačov s kozmonautickou výstrojou. Stáli a riešili nejaké technické problémy. V dnešných časoch technického pokroku sa niektorí ľudia stále poriadne vytrestajú nesprávnym výberom výstroje...

Skupinku predo mnou už dobieham až na malom kopčeku nad sedlom Fuorcla Marguns. Ďakujem im za parádnu stopu. Ani som nerozmýšlal, že by som prvý výšlap viedol niekde inde ako po luxusnej stope. Ten druhý si už ale dávam do panenského terénu. Už počas výstupu som videl ako z vrtuľníku na neďalekom kopčeku vysadzujú lyžiarov. Taký trošku trápny pokus o heliskiing. Parametre toho zjazdu, ktorý na nich čaká totiž nie sú nič moc...

Prešlapávam stopu na Corn Chamoutsch. Heli depo je pod vrcholom, odkladám lyže a popoliezam na vrchol. Dole budem lyžovať dolinkou ktorou som vystúpal hore. Miesto kadiaľ sa púšťali heli lyžiari sa mi zdá moc vyfúkané. V závere zjazdu spomaľujem a slalomom pomedzi kamene sa dostávam dolinkou naspäť ku autu.

Prvý poriadny deň na Julierpasse v roku 2016 bol 16.02. Veeľmi neskoro ale predsa...

Martin Bartoň

• Späť