Južná časť hrebeňa Lúčanskej Fatry - krátka správa o dlhom blúdení

Som si tak povedal po snežení, že hádam už nejaký šialenec pretlačil stopu od Kľaku po Martinské hole. Tak že skúsim. No, aspoň som kvalitne potrénoval, aj trpezlivosť, aj s čelovkou :-))))  A to som vyrážal 7:30 z Vrícka... Ono sa to nezdá, ale toto je dosť technická a pomalá trasa. Veľa krátkych výstupov a zostupov, málokedy dobrá stopa. Keď je snehu málo, na hrebeni dupľom. Keď je veľa (ako teraz), poohýbané stromy až k zemi, zafúkané značky na stromoch, bez gps len blázon sem vlezie. Preto som si gps nevzal.

Najjednoduchšie to bolo z Vrícka na Kľak, aj dáka stopa sa vyskytla, aj keď hore v tej húštine kľučkovať nebol žiadny med. To bolo prvé varovanie. Z Kľaku do Vríčanského sedla stačilo držať si hrebeň po ľavej ruke a išlo to, na záver aj celkom fajná lyžovačka bola. Už nie prachovačka, cez týždeň to vietor ubil a slnko oblizlo. Aj kôrky už niekde boli.

Ale potom to prišlo. Prešliapávanie až do konca, veľakrát aj z kopca. Chodník často končil pred stenou osnežených, do snehu zamurovaných, poohýbaných konárov. Čerstvo polámané vrcholce, aj celé stromy cez chodník – následok mega snehu na konároch a vetra. Keď viac fúklo, len som sa obzeral, kde to okolo mňa padá... Na to, koľko je tam snehu, som ale pochytal celkom dosť konárov na sklznice, aj kamene zo štyri, saaaakra... Vo vyšších polohách osnežené kmene, preto neviditeľné značky. Ešte že to tam poznám.

No nie všade a dokonale: cestu ďalej som hľadal vari štyri razy, prvý raz skoro hodinu. Po poslednom neúspešnom pokuse (už za tmy) som radšej zbabelo zdrhol do doliny po zvážnici. Mlieko na otvorených úsekoch také husté, že som nerozoznal, kde končí vzduch a začína sneh, to škoda hovoriť, to je už norma keď idem na lyže v posledných týždňoch. Mám dojem, že modrá farba nad hlavou by ma už znervózňovala :-) Brodenie rúbaňami a zarastenou mladinou je tu tiež bežné a časté.

Takže všetko zle. Tak som si to vysníval, lebo som potreboval poriadne potrénovať. A zážitok z takého tréningu nemusí byť pozitívny, hlavne že je intenzívny. Intenzívnych 11 hodín to bolo :-))) Čiže stopa medzi Kľakom a sedlom Majbiková je prerazená, môžete ju ísť leštiť. Len pozor okolo Skaliek, na Jankovej, za Hnilickou Kýčerou, okolo sedla Majbiková – tam je tých stôp trochu viac do rôznych smerov hehehe...

Rišo Pouš

• Späť