Skalárna veličina - SKALKA (1980 mnm)

Epizóda 1: Jarná alchýmia)

            Nízke Tatry sú, čo sa týka skialpinizmu, v tieni svojich vyšších menovkýň. Pritom ponúkajú nádherné terény pre plnohodnotné hrebeňové prechody, vrcholy pre bežné pol, či jednodňové rekreačné túričky, svahy pre náročnejšie xc prechody systémom „rebro vrchol dolina“, kotle pre zábavné frírajdové zjazdy, ale aj klasické žľabové línie od ľahších, až po extrémnejšie. Napriek tomu, ak sa má taký Mikuláščan rozhodnúť, kam si pôjde zapásovať, bude to zrejme na sever. Je to škoda? Nevravím že áno, práve naopak. Chodím sem rád aj preto, že okrem priestoru Ďumbier-Chopok-Dereše človek v zime nezriedka nikoho nestretne. Napriek tomu, nebudem sebecký a podelím sa o túru, ktorú v rámci NT považujem za jednu z naj.

Vrchol Skalky je jedným z tých, ktoré neležia v hlavnom hrebeni. Nachádza sa v mohutnej južnej rázsoche vybiehajúcej z Kotlísk. Aj preto je pomerne výrazný pri pohľadoch z hlavného hrebeňa, či už zo strany Chopku, alebo z opačnej strany od útulne Ďurková. Napriek vizuálnej pútavosti je Skalka pomerne nedostupná a nástup na ňu z ktorejkoľvek strany zdĺhavý. Asi najkratšia a skialpinisticky najpútavejšia je trasa z Magurky hore na Chabenec a cez zjazd do záveru Lomnistej doliny hore severozápadným úbočím. Následný zjazd z vrcholu centrálnym severozápadným žľabom na dno Lomnistej je pri trafených podmienkach bombónikom na torte. K plnému zážitku z tejto túry sú žiadúce optimálne snehové podmienky umožňujúce dojazd priamo do Magurky, čo sa žiaľ nie každú sezónu koná.

            Na túru si vyberám slnečný, ale chladný deň. Potom, ako som sa tu minulý rok po dvoch teplých nociach plahočil rozmočenou kašou, nemám chuť si to zopakovať. Robím dobre? Pri výstupe hore žľabom spadajúcim zo sedla Ďurkovej som si nie úplne istý. Povrch je betónový, kde tu mapky nafúkaného  nového snehu. Blížiac sa k hlavnému hrebeňu odbáčam na prvom vetvení viac vľavo do žľabu začínajúceho z miesta, kde sa k hlavnému hrebeňu pripája bočný hrebeň smeujúci k Mestskej hore (zelená značka). Tento žľab je pre výstup asi najkomfortnejší a za určitých podmienok sa dá kompletne vypásovať. Dnes tie podmienky nie sú a k záveru hádžem lyže na batoh a obúvam škrabáky. Ide sa dobre a tak po dosiahnutí hrebeňa hneď neprestrojím a testujem, do kedy ma táto neatraktívna technika bude baviť. Výsledky testu nie sú dôležité a čoskoro som na Chabenci (1955 mnm). Zlepím, zapnem a fičím juhovýchodnou expozíciou do záveru Lomnistej doliny. Nádherný priestor, ako všetko zakázané. Na pásoch v diskrétnosti podpásujem obrovskú zbernú plochu Kotlísk a zo záveru kotla v mačkách cikcakujem k vrcholu Skalky.

Alchýmia:

Počas celého dňa som konfrontovaný s dvomi materiálmi. Starší tmavší pretvorený sneh - firn, versus mapky nového svetlejšieho ufúknutého snehu. Počas výstupov aj zjazdov si v závislosti od dennej hodiny a expozície môžem vyberať, ktorý povrch využijem. Zrána je firn betónový, vhodný na výstup skôr v mačkách ako na pásoch. Na zjazd skoro nevhodný. Naopak, nový sneh je ráno príjemnejší na výšľap aj zjazd, ale len do momentu, kým z jarného slnka neoomokrie. Počas dňa sa vlastnosti oboch povrchov menia zväčša v prospech firnu, ktorý príjemne mäkne, zatiaľ čo sa z nového snehu stáva nekĺzavé lepidlo. Polčas mäknutia firnu je o to vypočítateľnejší, o čo je firn hutnejší, o čo bola chladnejšia  noc a o čo viac zmrazovacích cyklov má za sebou. Ak je sneh pretvorený len na povrchu, môže rozpad prebiehať nekoordinovane a za pár minút na slnku je z neho zhnitá borivá neraz aj lavinózna kaša. K večeru oba povrchy tuhnú, pričom tuhnutie prebieha presne tak, ako ranné mäknutie - zhora na dol. Dostavuje sa nevyhnutná fáza nepríjemnej kôrky, ktorú treba riešiť tak, že ste už dávno niekde na pive, alebo kvasíte na gauči ovešaný ratolesťami.      

            Som na vrchole znova udivený ďalším špecifikom Skalky - priestrannosťou. Len ťažko na Slovensku nájdete prírodné futbalové ihrisko vo výške 2000 metrov. Napriek rozložitému vrcholu však Skalka rozhodne nie je jednotvárna "buchta" a hlavne jej divoké severovýchodné úbočie ponúka viaceré línie na hranici extrémov. Do jednej z nich už dlhšie zvedavo nazerám, zatiaľ však nemám šťastie trafiť ju v podmienkach.

            Stále je dosť chladno, naviac pofukuje. Na dnes naplánovaná hlavná línia dňa - SZ žľab - je stále v betóne. Kým sa slnko do línie natočí využijem čas a pustím sa do prívetivo nasvieteného južného úbočia. Má tvary širokej mušle zvrásnenej systémom plochých žliabkov a ešte plochejších rebier, stačí si vybrať a užívať akurátne omäknutý firn. Netuším koľko vm som spustil, ale nebude to málo, lebo nazad na vrchol sa plahočím pomerne dlho. Idem preskúmať svoju líniu. Stále nie je "uvarená" tak si z lyží spravím lehátko a podriemkavam. Ako na potvoru mi meditáciu kazí stále drnčiaci knedeľ. Šľak, aby ho trafil. Je však pracovný deň, tak ho neignorujem. "Dovarenie" línie som odhadol na tretiu, ale už o pol som nedočkavý ako sánky na jeseň a pozvoľna začnem prestrojovať. Začínam lyžovať. Vrchné brucho je ešte chrumkavé, no po pár metroch, keď sa terén vytvaruje do korýtka sa jeho nasvietenejšia pravá strana ukazuje luxusne omäknutá na akurátne 3-4 cm. Lyže ako prikované držia zvolenú stopu, sú pokojné, nedrkocú, neboria sa. S úsmevom poloblázna fičím nadol vyhýbajúc sa mapám nového snehu, z ktorého sa pod vplyvom slnka stal lepivý pilingový krém. Som prvotriedny alchymista, presne takto som si to predstavoval!

            Na dne Lomnistej nalepím a popod „cunami“ stúpam nazad na Chabenec, z ktorého ma čaká dlhý zjazd do Magurky. Najprv kľučkujúc hlavným hrebeňom, ktorý v túto vetristú zimu veľa snehu nepodržal, následne žľabom začínajúcim v mieste odbočenia rázsochy k Mestskej hore. Jeho pravá strana je v podvečernom slnku pripravená prijať dekadentné rokokové girlandy alchymistových lyží. Spodná položenejšia časť je už v tieni, teda zákonite drkotavá, ale to je len maličké zlo na záver vydareného dňa.     

MR

Zrealizované:              27.3.2019

Orientačné parametre:             cca. 16 km / 1800 vm - Magurka - Chabenec - Skalka a späť

                                    cca. 3 km / 500 vm - Pridaný zjazd z vrcholu Skalky na juh a späť