Skialpinizmus pod Ortlerom - Cevedale

Ortlerské Alpy sú právom považované za raj skialpinistov. Množstvo trojtisícových vrcholov pokrytých ľadovcovými čiapkami ponúka nekonečné možnosti. Každý si tu nájde svoju ideálnu túru. Môj prvý kontakt s týmito horami sa zrodil nečakane. Začiatkom apríla 2006, po skončení sezóny v Dolomitoch, sme boli už na ceste domov, keď nás osud zavial do Suldenu (Južné Tirolsko).Samozrejme dôvodom boli skôr pracovné starosti, ako zimné radovánky. V každom prípade som dostal šancu podniknúť celodennú túru zo Suldenu a tak som neváhal.
           Juhotirolská dedinka Sulden, skrytá na odbočke z hlavnej cesty vedúcej na passo Stelvio je hlavným východiskovým bodom na túry do Ortlerských Álp zo severu. z juhozápadu to je zas Talianske Bormio a dedinka St. Katerina Valfurva.
           V Suldene som nebol prvý raz, ale pri predošlých návštevách sme sa hľadajúc robotu na lyže moc nedostali. Mal som šťastie na dobré podmienky a aj počasie bolo ukážkové. Ráno som sa vyviezol lanovkou ku Schaubachhutte, 1 jazda ma stála 9,50, ktoré som vôbec neľutoval, tých ušetrených 700 v. metrov stálo za to.

           Za stanicou lanovky som si zapol pips - na kontrolnej tabuli vám zabliká kontrolka či je zapnutý. Mojím prvým cieľom bol Suldenspitze (3376m). Najčastejší cieľ v okolí. Bola sobota a tak som mal o spoločnosť postarané. Vôbec mi to nevadilo, nemusel som šlapať stopu a na ľadovci som sa cítil aspoň trochu bezpečnejšie. Neponáhľal som sa, snažil som si rozložiť sily na celý deň. Na vrchol som vyšiel asi za poldruha hodinky so slušným fotomateriálom.
           Tam som sa poobzeral, čo ďalej. Videl som ako vystupujú ľudia na Konigspitze, ale ako mi pohľad padol na Cevedale, tak bolo rozhodnuté. Netúžil som hneď na prvý krát po nejakých extrémoch. Cevedale (3769m) - ďalšia klasika mi ponúkla krásnu pohodovú túru po veľkom ľadovcovom plate. A tie nekonečné výhľady... Hneď mi bolo jasné, že tu je čo riešiť a že tu nie som posledný raz.       

                              Cevedale je v prostriedku, vľavo Zufallspitzen.

           Na samotnom vrchole to bolo ako na pešej zóne, to by ma tak neprekvapilo, ale keď som zbadal na batohoch Talianov tesne pod vrcholom drevené polienka bol som šokovaný. Na vrchole som pochopil, čo to malo znamenať. Bola tam medzi kameňmi malá piecka, pamätajúca snáď ešte prvú svetovú a väčšia grupa Talianov si tam varila polentu. Niektorí si doniesli dokonca kuchárske zástery... Keďže som bol na vrchole Cevedale v dobrom čase, tak som si ešte odskočil na dva vrcholy Zufallspitzen hneď vedľa.
           Cestou späť mi bolo ešte málo, tak som za chatou Casati zvolil obchádzku: zlyžoval som smerom na západ a natraverzoval pod Cedescpass. Tam ma po kratšom výšlape čakal úžasný zjazd v čerstvom prašane až do Suldenu. V čase tejto túry som ešte netušil, že tu strávim celú nasledujúcu zimu (2007), takže týmto kopčekom sa budeme ešte venovať aj nabudúce...

PREVÝŠENIE: Z hornej stanice lanovky (2611m.) je to na vrchol Cevedale (3769m.) cca 1200 výškových metrov. Cestu si môžete skrátiť obídením Suldenspitze zľava cez Janinger scharte (sedielko)- ušetríte asi 140v.m.
ČAS: Počítajte s celodennou túrou. Čas závisí od podmienok, aklimatizácie a rýchlosti. Po ceste možnosť ubytovania a stravovania na Casati hutte.
OBTIAŽNOSŤ: Technicky ľahšia túra. Sklon do 35 stupňov. Na ľadovci koncom zimy neboli nebezpečné trhliny, ale človek nikdy nevie... Po ľadovci musíte prejsť pekných pár kilometrov, nesnažte sa ušetriť na lanovke, hore sa vám to bohato vráti.
KEDY: Najlepšie podmienky bývajú v marci a apríli.

      M.Bartoň

• Späť