Skialpové kľučkovanie medzi Chabencom a Chopkom

Snehu tam je relatívne dosť... na taký začiatok decembra. Len škoda, že už končí január. Takže stopu do sedla Poľany som pre istotu „razil“ najskôr po zjazdovke, až od hornej stanice lanovky Brhliská som natraverzoval do doliny Zadnej vody. Asi jediný príjemný zážitok toho dňa: krásneho, slnečného, len škoda že pri asi -300 stupňoch. A už zdola bolo vidieť, ako hore na hrebeni fujačí. Z juhozápadu, išiel front.

Fujačilo už aj dole dolinou, takže okrem sypkého prachu, ktorý nedržal pásy, som sa pretláčal aj s vetrom. A palice sa každú chvíľu preborili, skoro až do potoka. Vo svahu pod sedlom som sa zase prebáral buď do kosovky, alebo do prevejov, alebo som sa šmýkal na ľade. Úchvatné.

Sedlo Poľany vylízané na kameň, ale južné svahy vyzerali ako – tak. Poľanu som traverzoval, asi 10-15cm celkom kompaktného skoroprašanu. Smerom dole, do Vajskovskej doliny to vyzeralo na výbornú prachovačku, ale sa mi potom nechcelo štverať nazad.

Takže Kotliská – najskôr štrikovanie pomedzi kamene, vyššie priama stopa nemožná, obchvat z juhu ponad kotol. Všetky možné typy a tvary vetrom ubitého snehu, pomedzi to ľad, sem tam vankúšik prašanu, no fuj podmienky.

Ďalší traverz spod Kotlísk pod Chabenec a zasa: svah dole do Lomnistej doliny je lákavý, a tu niekto neodolal. Štveral sa potom hore do sedla medzi Kotliskami a Skalkou. Mne to dnes dajako nejde, do kopca sa trápim, tak pokračujem aspoň na Chabenec, nech vidím ako to vyzerá na hrebeni ďalej.

Aj Chabenec treba obísť z juhu, aj tu je mulda vyplnená normálnym, neufúkaným snehom, ktorá by stála za pár oblúčikov, ale dnes nie. Tak som o chvíľu hore a čumím na západ, odkiaľ fučí a odkiaľ spoza horizontu už sa blížia oblaky. Až po Prašivú to vyzerá pekne bielo takto z diaľky, ale nechcel by som po tom tankodróme hrkotať.

Takže obraciam, fotím fotogenické (ešte stále osvietené) Tatry, nado mnou už sa naťahujú sivé záclony. A slnečné svetlo sa mení na hnusné, difúzne, čo tiež nepomôže pri častom striedaní rôznych povrchov.

Západný, miernejší svah Kotlísk je príjemnejší aj lepšie vysnežený ako strmý severný, po prehupnutí na východ traverzujem kotol o trochu nižšie ako cestou tam. Pásy nedávam dole, pomalší zjazd pomôže hľadať kamene nad Krížskym sedlom, tam striehnu husto.

Potom triafam svoju (už dosť zaviatu) stopu popod Poľanu do sedla (konečne zas trochu bezotrasového šmýkania) a o chvíľu už zas hrkocem po ľade - smer Dereše. Tam kamene v stope hľadať netreba, sú všade a obrovské. Našťastie pomedzi ne je známy „vydláždený“ chodník pekne zaviaty a viditeľný. Len na záver treba trochu hľadať kade ísť, kým sa zas objaví. Lebo ťahám stopu nižšie ako sú zimné tyče – aby som nemusel veľmi zjazdovať.

Konečne cesta na k lanovke, čiže Chopok je už na dosah, a už len odjazd dole na Lúčky k autobusu. Priznám sa, že takú tlačenicu na zjazdovke som ešte nevidel – takže zas štrikovanie, tentokrát pomedzi ľudí. Že si niekto v tom dave pokojne sedí na zemi v strede zjazdovky, to už chce ozaj pevné nervy. Alebo vyšší stupeň sebevražednej arogancie? A ten perfektný ľad pod nohami, hmmmm, to stojí za 40 Eur na deň, čo?

Rišo Pouš