Vysoké Tatry: Skialp Vysoká

Je 18.3.2020. Netušil som, že v tejto sezóne pôjdem na Vysokú.

V danom čase sme plánovali prechod z Brnči na Žiarsku, ale všeobecne známy fakt nám túto udalosť prekazil. Za jeden deň ani za tri by sme to nedali. Nie sme Kilian, alebo Kubo - ani rýchlosťou, ani vekom. Sme pohodári a vychutnávači. Tatry sú sviatok, a ten sme si túto sezónu nechceli nechať ujsť. Tak vznikol náhradný program na jeden deň s akceptovaním súčasného stavu, a tým bola Vysoká.

Deň predtým som sa oholil, ideme predsa na návštevu Kráľovnej. Ráno o siedmej odstavujem na parkovisku Popradské, kde je možno päť áut. Po prekročení železničného priecestia cvakáme do lyží a známym chodníčkom v kombinácii s totálne ľadovou asfaltkou ťapkáme na Popradské. Na Majláthke funguje výdaj jedla a pitia cez okienko. Nič nám netreba, tak využijeme až na spiatočnej ceste.

Je slnečno a bezvetrie, ale v Zlomiskovej v tieni fajne. Do chvíle, kým nad Rovňou nevystúpime z hranice tiena a nezačneme sa dobrovoľne grilovať v kotli vo svahu pod Dračím sedlom. Znižujeme tempo, zvyšujeme príjem tekutín a zaraďujeme kochacie prestávky. Nad sedlom už konečne zľahka pofukuje, akurátne aby oschlo oblečenie a pritom človek neprechladol.

V Centrále ešte kúštik na lyžiach, ktoré striedame za mačky. Ťaháme sa vľavo, kde za skalným výbežkom zriaďujeme skidepo. Zvyšok ideme na mačkách ľavou stranou Centrálu až na SZ vrchol k vrcholovému krížu. Postupujeme pomaly. Firn miestami podrží, miestami sme po kolená v snehovej pokrývke. Treba sa koncentrovať. V tomto sklone už by to nebola sranda urobiť chybu. Využívame možnosti istenia.

Sme hore. Usmievame. Ani sa mi nesnívalo, že v tejto sezóne. O to som radšej. Chvíľočka ticha a výhľady do všetkých strán. Zostup k lyžiam je nemenej náročný ako výstup.

Pri cvaknutí do viazka sa cítim oveľa lepšie ako na mačkách. Nasledujúci zjazd bol fantastický. Rýchlo ubúdajúca výška nič nemení na kvalite snehu, ktorý v tom pekle udržal skvelú kvalitu až po mostík.

Na Majláthke si s bufkou cez nos a ústa prosím dve veľké kofoly, fazuľovú a samozrejme makovú štrúdlu. Pritom rozmýšľam, ako asi pôjdeme po tej ľadovej ceste, ale obavy sú zbytočné. Ľad trošku povolil, a tak bez prerušenia lyžujeme k miestu, kde sme zapínali. V určitom momente zastavujem, otáčam sa k Vysokej a ďakujem.. 

Čendo