Vidmo na Štrbskom a malý tip na túru ...

RT vo svojom článku "Štrbský štít do severu" uvádza : "hora nas zavolala" ... Hmm , článok dobrý , výkon pekný .. a o mňa , mám pocit .. akoby žiadna hora ani bycikel oprieť nechcela .. chlapci z Térynky o tom vedia svoje , lyža sa dodnes nenašla .. (ale o tom po tom :-) Ďalšou, veľmi zaujímavou informáciou z obsahu článku bol však dátum spomenutej akcie , pretože polovica januára je aspoň podľa mojích chudobných skúsenosti tak trochu nezvyčajný čas na lyžovanie vážnejších liniek v severne orientovaných stenách alebo žľaboch vo VT . Jasné , že ma to ihneď zaujalo .. takže ideme opáčiť ..

06.02.2018 .. Hora nás nevolala , tal sme sa pozvali sami .. prašan , rezký vetrík a slnko .. ranný výšľap z parkoviska na Majlátku sa nekoná , dobre duše nás totíž prichýlili do auta a nakoniec nám ešte aj uvedený odvoz a kávu cvakli .. chlapci z divokého východu Jožo C. a Vlado L. týmto ešte raz ďakujú chlapcom zo západu .. o dve hodinky už našľapávame do Hlinskej doliny pod známi Štrbský štít a okukávame podmienky .. všetko biele a niekde ešte belšie .. len to belšie sa mi nejak nepozdáva .. ej kurňa , veď to prach či hmla ? .. a začalo divadlo .. v priebehu cca pol hodinky spadlo zhruba do jedenásť prachových laviniek .. Došlo nám - hora nás dnes naozaj nevolala . Poblízku však hneď Kôprovský a ten nás chválabohu neodmietol , tak aspoň niečo ..

11.02. .. otváram poštové schránky, emailové schránky .. žiadna pozvanka . OK .. tak nadrzovku .. veď cudzie mi to nieje .. Parkovisko PP , poctivý výšľap na Majlátku .. káva , poldeci .. Hlinská dolina v rýchlostnom režime a už stojím pod nástupom do žľabu .. je bielo .. nedýcham - vlastne dýcham a už aj šľapem do žľabu .. podmienky v pohode, nahováram si .. v zúžení žľabu prvý prachový splaz za krkom, ale ja ten pocit biela predsa milujem .. podmienky v pohode .. vchádzam do hmly .. som stratený viac ako sám v sebe stratený .. trochu nalomený si nahováram , že podmienky určite budú v pohode .. veď hlásili slnko . Stojím uprostred pláne niekde v strednej časti štítu a neviem ako ďalej , je hmla .. ok , tak ešte dva kroky , tri kroky a uvidíme .. Ťahám mobil a pozerám na foto zo známej skialpovej stránky , aby som sa ako tak mohol zorientovať , keď tu zrazu .. náhle a rýchlo .. modrá je dobrá .. paráda , sú zachráneny .. už viem kde som , zrazu mi dochádza , že už viem aj kto som .. Dupnem na to a v smere priameho výšľapu nastupujem do linky "C" Štrbského štítu . Sneh v pohode, na slnkom osvietených miestach trochu ľadovo .. nevadí , šuchneme , preskáčeme .. záver žľabu na výstupe však ukazuje malý problém , sklaný prah cca dva metre vysoký bude treba skočiť .. nevadí , skočíme, aj Rasťo skákal .. preskúmam doskočisko , upravím dopad a viac neriešim ..

Na vrchole Štrbského štítu užívam slniečko a hmlu zároveň . Prevaľujú sa tu biele ovečky , ale bača je milostivý a vie , že po zmrznutom severe potrebujem trochu tepla .. hmla a mraky sa presúvaju všade navôkol a mne je dopriaté byť trochu sám v sebe nájdený na slnečnom štíte .. sú to chvíle , ktoré nikde nekúpiš .. aj preto tie hory tak milujem .. dostalo sa mi však ešte jednej odmeny .. Tatranské nebesá , hmla a slnko mi dopriali nevšedný úkaz - vidmo .. hovorí sa , čo sa hovorí .. bolo to však po prvý krát , v živote som také niečo nevidel . mystické a vzrušujúce zároveň .. v tej chvíli som vedel , že dnes ma hory nezradia .. a naozaj všetko klaplo .. skok v pohode , lyžovačka férová , výšľap do sedla som ani nevnímal a na Majlátke káva , niečo pod zub a samozrejme .. krásny deň za nami .. Užívajme dokedy môžme ..

PS : Počas šlapania Mengusovskou dolinou som pozeral na nejak superovo vysnežený Červený žľab . Dlho netrvalo a scénar rýchej akcie zo dňa 15.02. : parkovisko PP, výšľap na Majlátku , káva .. presun pod žľab , podpriemerne rýchlo hore a super lyžovačka dole .. O 7,45 z parkoviska , o 13,30 druhá káva a samozrejme poldeci na Popradskom plese .. super slnečný deň za mnou .. O piatej poobede už stojím v kostole v ML a ďakujem nebesám za všetko .. ozajstne a úprimne ..

V prvom hornom zúžení je snehu toľko, že zúženie vlastne neexistuje .. v druhom zúžení je to tak , že s mojími lyžami o dlžke 165 cm neškrtnete o skalu špičku ani pätu a dole to šlo ako po másle . Taktika lyžovania - dva , tri preskoky a počkať . Odrezané , spadnuté a znova .. V žľabe som nebadal nejaké veľké prekážky na parádnu takmer fríirajdovú jazdu .. prašanu dosť , akurát úplne dole aj tvrdé fleky s kôrou .. ale to je vlastne klasika a zároveň aj môj malý typ na túru v súčasných snehových podmienkach ..

Jožo Capcara