Skialpinizmus

Niekomu to možno bude znieť japonsky alebo tak nejako, ale Miage je najdlhší taliansky ľadovec a zároveň najväčší európsky ľadovec pokrytý suťou. Tečie spod Mont Blancu do známej doliny Aosta a neďaleko odtiaľ každoročne v marci fičia aj jedny z najznámejších skialpových pretekov Pierra Menta. Takže je asi jasné, o čo tu ide: o najnovší prírastok do produktovej rodiny Alagna, ktorý vznikol ako výsledok spolupráce značky Karpos, firmy Polartec a spomínaných pretekov - vidno to aj na podšívke. Každý účastník Pierra Menty v r. 2021 by si ju mal

To bolo takto: Hneď ako som sa vrátil v sobotu z postarktického hrebeňa VF, čakala ma spáva od nemenovaného I. M., či mám plán na nedeľu. Akurát vhod prišla, lebo som akurát začal špekulovať, lebo nedeľa mala byť konečne ľudskejšia. Počasím. Slovo dalo slovo a v nedeľu ráno som sa viezol – jooooj ako fajn, keď nemusím riešiť spoje. Akurát raz som si zahrešil, keď som si spomenul, že sľubované reťaze som zabudol vziať. Ale čo, veď sneh na ceste ak bude prekážkou pre auto, pre lyže nebude. A ideme na pohodu, nie na čas. Cestou obzeračka modrobie

Po dvoch či troch dňoch ustal najväčší nápor Arktídy na naše rodné pasienky. Vyšlo to pekne na sobotu, ale pretože „severní vítr je krutý“, otočil som sa mu takticky chrbtom a išiel skúsiť klasiku z Ružomberka cez Malinô brdo cez Smrekovicu, Rakytov pod Ploskú a odtiaľ dole do Revúc. V skratke všade asi tak, že na starý, špinavý a na kameň zamrznutý základ padlo trochu prášku, prevzdušneného tými arktickými víchrami a neslušne nízkymi teplotami. Takže som na viacerých miestach ani moc necítil odpor, keď som novú stopu pretláčal. Páper

 Na svete už neexistujú biele miesta, neobjavené. Človek, ten ustráchaný a večne zvedavý živočích strčil svoj nos už do každého kúta Zeme. A keď to pôjde, čoskoro sa vyberie aj na iné planéty.  Žijeme divnú dobu, a covid, ten neľútostný nepriateľ mieša naše životy ako v divokej ruskej rulete. Zákaz pohybu, len do prírody v rámci okresu. Z Popradu väčšinou smerujú ľudia na vzduch na sever do Tatier, čo tak sa vydať, teraz keď je všetko ináč, aj opačne na juh kúsok za kopec a pozrieť miesta zdanlivo neobjavené?  Začíname stúpať po zjazdo

Švajčiarsko - St.Moritz - Berninské Alpy - Pontresina - Val Roseg Dnes lepší deň. Sneh už po poslednom snežení sadnutý, ufúkaný už by sa mohlo niečo dať. V stúpaní smer Corvatsch miestami zase nepríjemný protivietor, pod kopcom už ale konečne bezvetrie. V žlabe opäť testujem nové mačky. Parádne sú. Vychádzam na Piz Corvatsch, na vrchole fučí a tak sa nezdržujem. Lyžujem opatrne žlab, občas sa kôra preborí ale ináč je to dobré. Nasleduje fixné lano. Snehu tu pribudlo o to je to ľahšie. V traverze smer Coaz vidím dve stopy. Paráda idem za nimi. Po c

Po prepršaných sviatkoch, kadejakých kalamitách a šliapaní v sivote a mlieku to teda konečne raz vyšlo. Predpoveď hlásila azúro, aj keď trochu arktické, denný program hlásil cestu do KE na otočku, to bolo treba využiť, inak sa proste nedalo. Otočka v KE predvídavo naplánovaná na noc, takže už pred siedmou ráno som hrkotal a škrípal lyžami popri lanovke zo Smokovca. V Poprade -20, v Smokovci -16, ale bezvetrie. K tomu fialkové nebo, cestou na Hrebienok už nasvietené špičky štítov. Za chrbtom, na druhej strane kotliny, „rajské“ teplé farby východu

Švajčiarsko - Berninské Alpy - St.Moritz - Pontresina - Val Roseg   Zo skialpových možností v doline patrí túra na Piz Tschierva (3546m.) medzi tie najväčšie klenoty. Veď už pri pohľade v smere zo zjazdoviek Corvatschu na ten majestátny vrchol si ťažko predstaviť, že sa chodí s lyžami až na vrchol. Tá výstupová trasa je totiž pri pohľade zo západu ukrytá a vedie presne z opačnej strany. Samotná túra je veľmi pestrá. Začína šlapaním po rovine, v ideálnom prípade sa dá pomôcť bežeckou stopou. Z nej sa neskôr odbočuje doľava a cez zamrznutý

Len taký rýchly pondelkový aktuál z okolia Martinských holí, konkrétne zo Strání od lanovky po serpentínach hore, potom cez Veľkú lúku po hrebeni na Hornú lúku, po zelenej dole do Turatínskeho sedla a pekne nazad. V nedeľu ráno dole ešte pršalo, do večera to začalo mrznúť a v pondelok ráno na mostíku na začiatku serpentín také hrboľato-klzké predjarie. Až nad delom ( okolo 900 m) dáke súvislé snehoľady pod nohami škrípali a do lyží som naskočil až na asfaltke – cez Kalužnú už to ide v pohode. Na zmrznutom dáky cenťák prášku, aspoň ab

  Objavili sme klenot. Malý ale krásne vybrúsený. Zmenšeninu masívu Mt.Blancu, trochu nižšiu a trochu bližšiu - Masív Bernina - Rhétske Alpy, kanton Graubunden, Švajčiarsko. Oblasti dominuje najvýchodnejšia 4000ovka – Piz Bernina 4049 m. Piz v tejto oblasti znamená vrchol, ľadovec je tu vadret, ova tu znamená potok. Zvláštne mená tu majú aj kopce - Palü, Zupó, Morteratsch, Corvatsch. Iný kraj iný mrav. Ale čo je podstatné pre vyznávačov zimy – majú tu sneh, veľa snehu a kvalitného prachového a tiež veľa možností jeho konzumácie. A práve to sme ta

Lebo predsa len keď je sneh, lepšie sa odhaduje či sa sem oplatí prísť čmárať, ako keď nie je. Zato teraz ho bolo až moc, príliš brzdil dole grúňmi, ktoré tu nie sú veľmi sklonené. A ak sú, rýchlo končia v lese. Na poturistikovanie je to tu ale vhodné samozrejme furt. Na to, ako je Skalka blízko pri frekventovaných Holiach, chodí sem málo ľudí. Možno preto sa tu dement na skútri nedávno vybúril, asi v nedeľu. Málo široké mu to bolo, just musel chodník rozryť. Stopy jednoznačne viedli k poľovníckej chate Sačné – za chatou drahá audina, za audin

Po usneženej sobote svitla krásna a mrazivá nedeľa a bolo nutné sa rozhodnúť, ktorý prefláknutý domáci kopec opáčiť. Lebo nadzigalo statočne a vďaka postkoronálnej dýchavičnosti sa mi veľmi nechcelo stopu pretláčať niekde mimo civilizácie. Ale zas: napadalo ozajstné páperie a najmä vo vyšších polohách ozaj jemné, tak to celkom išlo aj pri hlbokej orbe. Každopádne vrelá vďaka predjazdcom. Voľba teda padla na Chleb náš každodenný, ale kým som sa domotal do Trusalovej ku kempu, už tam vládol autochaos – jedni utekali dole, že niet miesta, druh�

Taký druhý vnútrookresný aktuál po karanténe, keď zatiaľ inde nesmiem. Ale príde papier od doktorky a potom bude sveta žiť! :-) Takže aspoň krátko po žltej značke: od kempu hore na Dlhú lúku, po hrebeni na Hole a s malými obmenami nazad. Lebo konečne nejaké sneženie prišlo a v noci z utorka na stredu niečo padlo aj v kotline. Aspoň na oko, že bola krajina biela. A v lyžiarkach sa od konečnej mhd lepšie šliapalo ako po suchom. Teda po nasolenom a mokrom – asfalte. Ale len po rampu, kde výpalníci zo strediska kasírujú 10 Eur od každého auta, ktoré

Kde bolo tam bolo, najprv nebol sneh a potom bola korona. Takže až v nedeľu 10.1. z karantény priamo do lyžiarok - pri chatovej osade Jarolím v Sučianskej doline. O pol ôsmej ráno už bolo parkovisko poloplné. Nočný mrazík schrumkavel blato a sobotňajšie sneženie ho trošku pocukrovalo, preto som maratónky nechal v aute. Ostatní traja spolupáchatelia ale poctivo niesli okrem lyží aj lyžiarky v batohoch, až na „Chvalabohu“. Cestou hore snehu nejako veľmi nepribúdalo, až som sa divil. Až tam, kúsok pod Veľkou Kráľovou, na zvážnici. Odtiaľ už ale par�

O ôsmej ráno vyrážam z Popradu smer Jasná. Dnes je repete, ale z opačnej strany Derešov. Idem na limitoch, lebo čas sa nedá kúpiť a ktovie aké počasie mi hore namiešajú. Cestou ešte na Štrbe robím zábery, lebo presne na to tam to parkovisko zrobili.  Aj potom si obzerám krajinu: malebnú, liptovskú. A keď sa pri Važci na mňa zo zákruty vyrúti rýchlik Macejko, už aj viem, že som tu správne, toto je to Slovensko naše. Potom ma už len výtlky a dilatácie v tomto ďalej utvrdzujú (celou cestou do Bratislavy). Odbočka v Mikuláši a ide sa pomalšie, l

Budík ráno hlási, že ešte teda na lyže. Matematicky prerátané možnosti a náročnosť prístupu k snehu bez lyží dávajú zúžené možnosti. A tak trielim na parkovisko TEŽ Popradské pleso. Áno, parkovné sa vyberá, aj keď nie je sezóna, resp. nie sú turisti. Vykladám vercajg, opodiaľ iba dve autá,  partia z Trenčína si ide dať Satana k obedu. Vraj mraky v Trenčíne od rána. Tak možno dačo zafúkne aj sem. Po asfaltke v teniskách, cupi - lupi ovešaný. Na Majlátke nikto nič, tak prezujem, tenisky schovám pod striešku igelitu, čo ukrýva uskladnené