Bolo nás dvadsať: Skialpový víkend v Mengusovskej doline

Tento článok má za úmysel informovať o aktuálnych skialpových podmienkach na domácej tatranskej pôde, i keď dalo by sa aj o kultúrno-spoločenských zážitkoch porozprávať. Zišli sme sa po roku opäť s tým istým cieľom - cez deň všetko možné polyžovať a večer sa o všetkom možnom porozprávať.

Sobotu začíname hromadne výstupom do sedla Váha s viditeľnosťou maximálne po Dračiu bránku a len zarytí optimisti veria, že dnes bude pekne. Chceli by sme do Ťažkej doliny a na Mlynára, no sonda priamo v žľabe nás vracia naspäť. Nevadí, za noc stihlo do Váhy nafúkať 10-15 cm snehu, tak nám lyžovačka k chate zlepší náladu. V 5-člennej skupine mierime za lepším počasím dole rampou k Žabím plesám. Rampa púšťa bez väčších problémov na lyžiach, takže zakrátko sme na príjemnom snehu v Satanej dolinke. Rozhodujeme sa medzi Satanovým žľabom a Hlinským sedlom, rozdelení do dvoch skupiniek sa vyberáme každý za svojim cieľom. Počasie sa zlepšuje, stopa sa ťahá smerom do Kôprovského sedla, po chvíli ju opustím a mierim pod Hlinskú vežu do nášho žľabu. Nafúkaný sneh veľmi príjemne púšťa na pásoch a tak serpentíny pribúdajú. Obzriem sa dole a z doliny sa vynorí obrovská skupina. Výsledkom je, že nás nakoniec do Hlinského sedla v rovnakom čase vyšliape 12. Prvá polovica si zjazd v prašane užije celý, druhých šesť už len spodný kužeľ vo vyústení žľabu. Pekne sme to tam rozryli. Pri lyžovaní obzeráme cikcaky v Satanovom žľabe, no chalani majú ešte čo robiť. Večer sa však môžu pochváliť najlepšou jazdou dňa, samozrejme v prašane. Našli sa aj takí, čo skúšali šťastie v JZ stene Rysov, no slnko nebolo také silné, aby to stihlo povoliť, tak radšej volia ústup a fajn lyžovačku cez Váhu. Skupinka nenásytných si po Hlinskom sedle pridá ešte Východnú Voliu štrbinu – na pásoch až do sedielka a lyžovačka v prašane. Stačilo by na sobotu.

Nedeľa začína podobne zamračene a hmlisto ako sobota, no po chvíli slnko prerazí  cez mraky a bude diktovať celý deň. Veľká skupina pod Elkovým vedením do Červeného žľabu, iní za slnkom na Žabiu vežu, niektorí dorýľovať Satanov žľab. Všetko dobre dopadne, Červený si taký nápor nepamätá, Žabia veža na firne všemožne polyžovaná, rovnako tak prašanový Satanov žľab. Pri dojazde dolinou pod prvým mostíkom treba lyže preniesť iba raz. Tak ako sme dvadsiati v sobotu začali, tak sa nakoniec všetci postretáme v nedeľu na Popradskom plese. Na lyžiach nás to ešte pustí väčšiu polovicu asfaltky. Od parkoviska sa už vydá každý svojou cestou domov.

Lukáš Stanzel