Čipčie – do pohody aj do nečasu

09.12.2015
cipcie-–-do-pohody-aj-do-necasu

Malá Fatra je pre väčšinu turistov notoricky známa. Najmä jej hlavný hrebeň. No niekedy sa oplatí obrátiť pozornosť aj do bočných lokalít, kde sú schované tajné lákadlá pre fajnšmekrov. Jedným takým je aj Čipčie (920m) v Lúčanskej časti Malej Fatry. Priznám sa, že mňa zaujal najmä názov kopca. V mojej mape staršieho vydania som však nenašla naň žiadne výstupové trasy. Len pár indícií na internete hovorilo o provizórnom miestnom značení, ktoré však v roku 2014 dostalo aj oficiálnu podobu vo forme modro-žltého okruhu z Turia.

 

Štart aj cieľ je pri obecnom úrade v Turí. Bočnou ulicou sa dostaneme k miestnym bytovkám a popri nich rovno na šíre lúky s výhľadom na dedinu. Po chvíli sa značka skrúti do starého kameňolomu, kde sa na jeho hornom okraji rozbieha na dve rôzne strany. Ako výstupová trasa sa používa modrá, žltá je na zostup. Výstupový chodník sa zo začiatku vinie miernym stúpaním, spodným okrajom lesa, až vhupne medzi krásne urastené smreky. O kus ďalej na krátkom, strmšom úseku ešte preverí kapacitu pľúc. Miestny les sa mi páči. Nenájdete tu zničené turistické chodníky ani rozbahnené zvážnice, v polome sú vysadené mladé stromčeky, v mladine je urobená prebierka. Po dlhej dobe vidím, že naše prírodné bohatstvo sa dá využívať aj s rozumom.

 

Tomuto_posedeniu_neodolám

 

Asi 15 minút pod vrcholom sa už začínajú otvárať výhľady do Rajeckej doliny z niekoľkých skalnato-lúčnych vyhliadok. Hlavne na jeseň to tu hýri farbami - aj vďaka množstvu smrekovcov. Vrcholová lúka už rozšíri náš zorný uhol smerom na juh snáď na celých 180° - od Minčola po Martinky, cez dolinu oproti „zavadzia“ výrazný Kozol, na pravoboku dovidieť od Súľovských skál až po Strážov. Kochať sa dá aj posediačky – na moju detskú radosť objavujeme pri vrcholovej tabuľke opreté staré rozkladacie lehátka :o) A aby bol zážitok dokonalý, na niekoľkých ohniskách sa tu dá aj svačina opiecť. Idylku nám však prekazí silnejúci dážď, a tak sa podľa smeroviek poberáme dole.

 

Zostupová trasa pokračuje druhou stranou kopca. Cez les trochu strmšie, no ďalej krásnou lúkou s trávou po pazuchy a s výhľadmi na všetky strany. Nad Zadným sa farba značky mení na žltú a stáča sa naspäť smerom k Turiu. Po chvíli sa chodník vnorí do lesa a nenáročným klesaním nás vedie k cieľu. Na okamih sa ešte objavia čiastkové výhľady ponad polom a  na ústav v Túrskej doline, no na konci to spestrí už iba strmé klesanie do kameňolomu. Pri smerovníku s príznačným názvom Pod Železom sa stretáme s modrou výstupovou značkou a už známou cestou sa dovlečieme do dediny.

 

Čipčianske_výhľady_na_juh

 

Celý okruh zaberie oddychovým tempom tak tri hodiny. Ako prechádzka po nedeľnom obede ideálne. Na záver ešte malé upozornenie - pri našom prvom pokuse o Čipčie pred rokom sme tesne spod vrchola upaľovali behom naspäť, keď sme v hmle, fujavici a mrholení natrafili na nespokojné mrmlanie divého zvera. Nevideli sme dobre, čo to bolo (strach bol silnejší ako zvedavosť), ale ja dodnes tvrdím, že to bol medveď!

 

Jana Jaraba

Fotky Čipčie – do pohody aj do nečasu

Súvisiace články:

Diskusia

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk JM SPORT Eshop davorin.sk

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri