Dva a pol dňa Silvrettou

Deň nula 20.3. je spojený s postupnou nakládkou účastníkov zájazdu a jazdou po rakúskych a nemeckých diaľniciach,kde hojne využívame waze,hlavne na dodržiavanie obmedzenej rýchlosti IG-L v úsekoch s radarmi.S dvoma alebo tromi zastávkami na doplnenie paliva v aute a našich žalúdkov cesta ubehne do Gaschurnu v Rakúsku v družnej debate s vidinou skvelého počasia pomerne rýchlo.Predchádzajúce dni v cieľovej oblasti napadlo viac ako meter snehu a dva posledné podmienky výrazne stabilizovalo.

Prespíme v útulnom penzióniku a o 8mej ráno 21.3. stepujeme pri nástupe lanovky v Partenen,kde na konci prestupujeme do minibusu a ten nás sériou tunelov a serpentín vezie do východiskového bodu Bielerhohe-2032mnm,kde sa strojíme po prejdení priehradného múru Silvretta Stausee do lyží.Šlapeme tunelom,kde je nafúkaný sneh.V lepších podmienkach sa chodí cez jazero.My ho traverzujme pravou stranou.Fúka mierny,svieži vetrík ale alpské slniečko na bezoblačnej oblohe to vyvažuje.

Pokračujeme voľným tempom po doline Ochsental a vyzeráme v diaľke náš dnešný cieľ Dreilander Spitze a okolité štíty.Po odložení nepotrebných vecí na Wiesbadener Hutte-2443mnm,ktorá je naším príbytkom na ďalšie dni a posilnení sa Tiroller knedel suppe štartujeme za našim cieľom.Po trase stretávame skupinku skialpinistov,z ktorých jeden nemal šťastie pri lyžovaní v celkom hnusnej kôre a zranil si nohu.Ideme sa opýtať či netreba nejako pomôcť.Pani už sedí zabalená v izofóli a čakajú vrtuľník.Po našom odchode aj do 5 minút prilieta.Sprvoti sa zdá, že deadline 16:00 na vrchol nedáme,ale po krátkej prestávočke v sedle Obere Ochsenscharte-2970mnm sme rozhodnutí to skúsiť.Na ľahko bez batoha a lyží,len so sedákom a materiálom, na mačkách s cepínom v ruke a naviazaní svižne postupujeme k vrcholu.Snehový traverz strieda skala a mix.Istíme mixové úseky na celkom vzdušných miestach.Je 16:05hod.,keď cvakám slučku pri vrcholovom kríži.Úplne privátny Dreilander Spitze-3197mnm.Nikto nešiel dole ani za nami.Až teraz si uvedomujem,že tu je absolútne bezvetrie.Podávame si ruky a obdivujeme okolité štíty.Ešte minútka a je treba sa nám poberať.Som dojatý,ale ešte naplno nevychutnávam tento výstup.Sme opatrní aj pri zostupe.

V sedle pri lyžiach a batohoch krúžia black crows-kavky alpské.Kontrolujeme,či nám nepootvárali batohy v snahe dostať sa k jedlu.Údajne to vedia,nás však ušetrili.Prestrojujeme do lyží a zjazdujeme k chate.Vrch ako tak.Pri prvom zarezaní sa do kôry zvyšujem opatrnosť a netlačím na pílu pri pomyslení čo sme videli cestou hore.Takže častejšie zastávočky a tesne po 18tej sme na chate.Máme celkom problém odložiť lyže kvôli miestu.Toľko je tu ubytovaných skialperov.Nie je sa čo čudovať je top sezóna.Čašník si ťuká na hodinky,keď nám nesie polievku.Zľahka sa usmejeme a ospravedlníme.Nie je zvykom tu meškať na večeru.

22.3. ráno sa nijako extra neponáhľame.Dnešným cieľom je Piz Buin-3312mnm.Po raňajkách a nastrojení,sledujeme spred chaty niečo po 8mej skupinky skialpinistov a stopu na Piz Buin.

Stopa vedie popod Ochsentaler Gletcher a obchádza ho sprava.Snehová nádielka bola v sezóne štedrá, a tak momentálne nepredstavuje veľké nebepečenstvo.Je majestátny a pôsobí pokojne.

Vyrážame.Deň sa javí ako predošlý- čistý plech,okolo mínus 5 a svieži vetrík.Šlape sa mi lepšie ako včera.V batohu si nesiem Marschtee v litrovej termoske a pol litra vody.Plus nejaké tyčinky a polku chlebíka s maslom z raňajok.Stopa je krásne natiahnutá a vychodená,takže ani v pomerne strmom nemám žiadne problémy so 100mm pod nohami.Ťapkáme a upierame zrak na odhalené vrcholové partie ľadovca.Pri každej otočke v traverze má inú modrú farbu.Konečne sme nad ním a blížime sa k sedlu Buin Lucke,kde vypíname lyže,zhadzujeme batohy a strojíme sa do mačiek.

Vystrašil nás rachot padajúcich skál z vedľajšieho kopca do Švajcu.Alpy sa rozpadajú..S cepínom a naviazaní traverzujeme úvodné nepríjemné snehové pole na Piz Buin končiace dole hradbou drobných skál.Vyššie nás čaká mixový asi 25m komínik odistený nitmi,ktoré využívame naplno.Po zdolaní tohto úseku je Piz Buin choďák až na vrchol.Hore sú nádherné výhľady na Ortler,Piz Lynard,Bernina..opäť nefúka a sme tu sami.Máme viac času,tak v tichosti užívame túto chvíľu a usmievame sa na seba aj na krajinu vôkol.

Je čas ísť.V sedle nám strážia batohy black crows.Ideme do lyží a posúvame sa bližšie ku večeru na slniečko,kde meditujeme,pijeme čaj a dopĺňame energiu.Obdivujeme Silvrettahorn akoby štíhlu elegantnú dámu oproti ramenatému Piz Buinu.Možno nabudúce..

Lyžovačka je po hang v trochu ubitom prachu,ale každý si našiel svoju linku.Dole nižšie rozbitý svah a spodok až pod úroveň chaty kôra.Daň za slniečko a potom štipľavý vetrík a postupúci tieň.Nalepujeme a ťapkáme na večeru.Dnes sme tam presne,ale večera nechodí.Čašník prišiel s polievkou 18:10 tak si klepem na hodinky a smejeme sa spolu s ním.

23.3.ráno odjazd k Silvretta stausee,kde nalepujeme na opačnej strane jazera ako pri príchode,Je strašne tvrdo a v traverze nad jazerom je to trochu stres.

Dole číha hrboľatý ľad a za ním ľadová voda.V tomto sklone a tvrdosti terénu nie je priestor na chybu.Uľavilo sa mi až na rovnej ceste s natiahnutou bežkárskou stopou,kde mám čas na triedenie zážitkov,V hotelíku pri jazere kupujem obligátnu magnetku a opekám sa s vycerenými zubami do príchodu mikrobusu na slniečku.Z lanovky už len sledujem prichádzajúcu jar do rakúskych dolín a víkendové hemženie.

Doplníme jedlo a pitie v Spare a prezlečení zapíname waze aby nám uľahčila dlhú cestu domov.

Čendo.