Grevasalvas - Motta da Blaunca 2088m.

Švajčiarsky Engadin je doslovným skialpovým rajom. Istota snehu daná predovšetkým nadmorskou výškou a obrovská variabilita, pestrosť a množstvo túr dokáže skialpinistom zamotať hlavu.

Dnes to ale bude oddychovka. Jednoducho sa potrebujeme v Engadine ísť len poprechádzať, pokiaľ možno čo najviac na slnku. Ozaj to slnko, naňho som takmer zabudol. Budú vám vravieť aký perfektný sneh je kade-tade po svete, vraj stačí len pol zemegule obletieť ale to, že tam bude furt zamračené vám už nepovedia... Engadin sa pýši veľkým počtom slnečných dní popri tej svojej snehovej istote...

Plaun da Lei je zátoka pri hlavnej ceste vedúcej z Moritzu do Maloje. V lete prístav pre loďky, parkovisko, tri domy, reštaurácia a hotelík značne starej výroby...

Parkovisko... ach yay! No neplatí sa...

Lyže pripíname 10 metrov od cesty. Toto miesto je východiskom na viaceré parádne túry do okolia. (viď odklik pod článkom)

Šlapeme po udupanej ceste. Členité okolie je obľúbené aj u šlapačov so snežnicami. Naším prvým cieľom je Motta Bluanca. Nenápadný vyhliadkový vrchol trošku v závetrí vyšších kopcov. Zbadali sme ho počas našich výletov smerom na Grevasalvas.

Toto miesto by bolo aj ideálnym cieľom v prípade veľkej snehovej nádielky a následného lavínového nebezpečenstva... Toto ale nie je dnešný prípad. Blížime sa k vrcholu a kocháme sa pestrou členitou krajinou. Zaujímavosťou sú tu staré usadlosti. Kedysi sa tu ludia živili pasením dobytka. Počas krátkeho leta potrebovali pripraviť dostatok sena na dlhú zimu. Zvieratá museli poskytnúť obživu a prebytky vymenili za chýbajúce suroviny. 

Keby bol pred 150 rokmi niekto pastierom povedal ako sa raz bude žiť a čo sa stane s ich náročným bojom o prežitie, s ich dlhoročnými úmorne pestovanými tradíciami, tak by asi skončil s vidlami v chrbte...

Starých usadlostí je tu viac. V tej najväčšej s názvom Grevasalvas ponúkajú aj exkluzívne apartmány pre ľudí túžiacich stráviť nejaký ten čas úplne mimo... V zime sa k domom dá dostať iba so snežnicami alebo na lyžiach. Počas viacerých návštev som tu stopu od skútra veru nevidel...

Motta da Blaunca. Pekný vyhliadkový pahorok s lavičkou priamo na najvyššom mieste. Vrchol je z troch strán ohraničený strmým zrázom. Pastieri tu museli mať kedysi kopec starostí aby sa im v tejto členitej krajine zvieratá nepozabíjali.

Aj keď sme len na nevysokom pahorku, výhľady si užívame luxusné:

Zlyžujeme k skupinke domov s názvom Buaira a znovu nalepíme pásy. Celý čas šlapeme na slnku, o výhľady nie je núdza. Tentoraz sa zastavíme pri chatke v smere výstupu na Piz Grevasalvas. Parádny výhľad na jazerá Horného Engadinu. Využijeme posedenie pred chatkou...

Potom už nás čaká len zjazd až dole ku autu. Zjazd už má charakter zjazdovky v poobedňajších hodinách. Nesnežilo už dlho, ale zato každý deň svieti slnko...

Za 4 hodiny exkurzie sme našlapali len cca 600v.m. 

GPX záznam hodinky Coros Apex

M.Bartoň