Jožo Hlavčo vyšliapal 10x na Chopok

V jesennom rozhovore sme si predstavili na Vetroplachu nášho momentálne najlepšieho pretekára v skialpinizme Joža Hlavča.

Zima sa začala neslávne, snehové podmienky sú veľmi nestabilné, ale množstvo skialpinistov je napriek tomu nažhavených plniť si svoje sny a ciele. Do tohto čakania na snehové podmienky prišla správa:

Jožo Hlavčo si dal netradičný "tréning": 10x po sebe vyšliapal na Chopok.

Počas 11 hodín a 55 minút nastúpal presne 10 000 výškových metrov.

Že vám to nejako mozog nespracúva túto informáciu? Netrápte sa, nie je na vine, jednoducho na to nie je stavaný, aby takéto niečo spracoval...

Napriek tomu sa o to pokúsime, aspoň trochu to pochopiť, porozumieť tomu,

pokúsime sa predstaviť si to. V nasledujúcom rozhovore:

Ahoj Jožo, skôr ako začneme, tak ti pogratulujem: pekný výkon nielen fyzicky, ale určite aj psychika dostala zabrať. Nepočul som o tom, že by na Slovensku niekto niekedy na jeden záťah našliapal 10 výškových kilometrov.

Ďakujem Martin, som rád, že môžem poskytnúť rozhovor pre Vetroplach magazín.

V jesennom rozhovore si sa prekvapujúco vyjadril, že končíš s reprezentáciou a že sa chceš pokúsiť o nejaké skialpové prechody. Čo ťa viedlo k tejto akcii? Aký si mal ciel? Očakávania?

Ciele tejto akcie boli v podstate dva. Prvý cieľ bol pokus o nastúpanie 10 000 výškových metrov v čo možno najlepšom čase. Vôbec som sa nepokúšal o nejaký rekord, alebo niečo podobné. 10 000m+ bola pre mňa reálna méta, ktorú som mohol dosiahnuť v prijateľnom čase okolo 12 hodín.

Trochu je škoda, že podmienky v deň pokusu neboli ideálnejšie, najmä lyžovačka bola po treťom, štvrtom vertikálnom kilometri ťažká, vo veľkých bubnoch,

pretože teplota postupne stúpala výrazne nad nulu. Tiež bolo nutné obchádzať zátarasy na blížiaci sa Svetový pohár 2016, čo mohlo spôsobiť časovú stratu približne dve minúty na každých 1000m+. S výsledným časom nie som až tak spokojný.

Druhý cieľ bolo otestovanie môjho organizmu pri takomto long distance výkone, aby som vedel v rámci ďalších akcií v horách, čo všetko si môžem dovoliť a až na akú hranu môžem ešte ísť v rámci bezpečnosti.

Pre mnohých ľudí je výstup na Chopok pekná denná túra, ale 10 krát? Čo hralo väčšiu úlohu: zvládnuť to fyzicky alebo udržať myseľ v stave absolútnej motivácie?

S motiváciou nebol problém. K ostrému pokusu som sa rozhodol približne týždeň pred jeho realizovaním. Kľúčové bolo nezapochybovať o sebe ani na chvíľu, ani počas príprav a ani počas samotného výkonu. Nastúpanie 10 000m+ bolo rovnako náročné po fyzickej stránke, ale aj po mentálnej stránke. Nebolo to rozdelené na 50 a 50 percent.

Jeden atribút tvoril 100 percent a druhý atribút tiež 100 percent.

Skús priblížiť podrobnosti, ako prebiehala samotná akcia. Skúsených pretekárov možno zaujme, ako si sa stravoval, aký výstroj si použil, akú taktiku a podobne...

Pri akcii som chcel mat supportéra, ktorý mi bude na Záhradkách v Jasnej dopĺňať vodu a jedlo. Išlo mi o "atletický" výkon. Vôbec som neuvažoval nad tým, že by som mal od začiatku ísť s ťažkým batohom a všetko si niesť so sebou. Role supportéra sa absolútne dokonale zhostil Adrián Kašniar, jeho práca bola vysoko profesionálna. Aďo má skúsenosti s ultra behmi, tak presne vedel, čo bude potrebné, presne vedel, čo má kedy povedať.

Na akciu som použil pretekárske vybavenie Dynafit a pásy od firmy Pomoca. V batohu som mal väčšinou iba 0,5l vody v camelbaku, náhradné pásy, mobil a papierové vreckovky s krémom na pery. Pod kombinézou som mal tri grahamové rožky s lekvárom, banán a dva sójové rezy. Tieto zásoby som po každom kole dopĺňal. Občas som medzi jednotlivými kolami zjedol trochu syra alebo šunky.

Najdôležitejšie bolo, aby žalúdok pracoval na úplných 100 percent. Pri každej príležitosti, na každej rovinke som sa snažil niečo zjesť, veď počas projektu som spálil podľa môjho sporttesteru 11 726kcal. Mal som rozdelené kolo na fázy, kedy som jedol a kedy som iba pil, aby som zbytočne neriedil žalúdočné šťavy.

Stúpať som začal o 4:05, prvé dva vertikálne kilometre boli po tme s čelovou lampou. Na hrebeni fúkal silný nárazový vietor, bolo to úžasné, malo to svoje čaro. Taktika bola jednoduchá, ísť na pocity a snažiť sa byť mysľou v prítomnom okamihu. Len v prítomnom okamihu som "slobodný". Vnímal som každý pohyb a každý signál môjho tela, všetko som analyzoval a snažil sa robiť protiopatrenia. Snažil som sa maximálne sústrediť na Prírodu okolo mňa, na sneh, na stromy, všetko som si užíval.

Preteky v skialpinizme dnes trvajú málokedy dlhšie ako dve hodiny. Aké si mal pocity? Mal si krízu? Prípadne krízy?

Myslím si, že krízy som mal dve. Prvá prišla v šiestom vertikálnom kilometri a bola mentálna. Po viac ako 5000m+ som začal trochu cítiť nohy a po uvedomení si, že som iba v polovici, som na chvíľu bol neistý, ale hneď som sa vrátil k filozofii "step by step". Druhá kríza bola fyzická, prišla v desiatom kilometri, kedy mi na pár minút klesla hladina glukózy v krvi v dôsledku len mikrochyby v stravovaní. Musel som okamžite zjesť dva sójové rezy, ale kým tento príjem telo začalo tráviť, vzniklo okno asi piatich minút, kedy som si siahol na dno.

Už si išiel niekedy výkon v dĺžke cca 12 hodín, alebo toto bola tvoja premiéra?

Môj maximálny čas tréningu bol 9 hodín. Ale takýto intenzívny tréning som cez 5,5hod nikdy nešiel. Preto to bol aj test pre môj organizmus.

Skúsení vytrvalci hovoria pri podobných veciach o akomsi stave "mimo", o akejsi meditácii. Ako si to vnímal ty pri posledných výšľapoch?

Je veľmi ťažké toto popísať, bol som veľmi sústredený. Ale ešte stále bol môj výkon poddimenzovaný a stále som mal všetko pod kontrolou.

Každopádne to bol obrovský zážitok a posunulo ma to vo viacerých oblastiach dopredu.

Ako si sa cítil deň po? Chytil si aj nejaký otlak? :)

S otlakmi som nemal vôbec problém. Termopapuče si tvarujem sám doma, vždy s veľkou precíznosťou. Lyžiarky Dynafit dokonale sedia na nohe.

Deň po akcii som išiel do práce. Dal som si veľký pozor na regeneráciu, veľa som pil a dopĺňal potrebné látky, väčšinou v prírodnej forme.

Zaujímavé je, že 5 dní po akcii som sa vždy v noci zobudil a musel sa ísť najesť.

Ako hodnotíš celú akciu? Splnila tvoje očakávania?

Pocit eufórie sa prejavil asi až v nasledujúci deň. Bol som spokojný, nespravil som počas akcie žiadnu podstatnú chybu. Dobre som sa pripravil a výsledkom bola veľká vnútorná satisfakcia.

Viem, že o plánoch by sa nahlas veľmi nemalo hovoriť, ale predsa skús aspoň niečo prezradiť...

Plánujem akcie v podobnom časovom trvaní v Západných Tatrách, Vysokých Tatrách a ešte raz sa vrátim do Nízkych Tatier, ale viac neprezradím :)

Za minirozhovor ďakuje Martin Bartoň