Kežmarský štít a sviatok dobre odvedenej práce

Zlyžovanie Tatarkovej cesty z Kežmarského štítu do Cmitra s variantom podľa bratov Peťovcov 

Deň : 1.máj 2017 , čas : 10.30 doobeda , počasie : konečne slnečno ,  aj keď rezko veterne ..

..  „Servus kluci“ .. zdravím dvoch  mierne prekvapených  bratov čechov   na vrchole Kežmarského štítu  ..  „tak čo , dáme poldeci ? „ snažim sa v dobrej nálade po výšľape prelomiť ich mierne prekvapenie z mojej prítomnosti na vrchole, ktorý sme mali v ten deň v pláne – i keď bez nejakej presnej dohody zlyžovať - Tatarkovou linkou a samozrejme direkt  variantou tak , ako to v roku 2012 zlyžovali bratia Peťovci .

 Poldeci síce  nebolo , o to priateľskejšie však bolo zvítanie sa s Rosťom Tomancom , s ktorým sme niekedy pred 25 rokmi liezli v Adršpachu  a zažívali ešte radosti a bezstarostnosť zlatého socializmu .. neskôr  sa mu celkom  ( nie celkom - špičkovo  )  darilo atakovať vrcholné stupne  klasifikácie v športovom lezení a v súčasnosti sa rozhodol atakovať  trochu ťažšie  zjazdy za humnami Moravy .. Jeho parťák Karel Svoboda bol príjemnou osôbkou na zoznámku – ináč chlapík , ktorý lyžoval Manaslu ... po tejto info mi padla sánka , ale zuby chválabohu ostali .. v podstate som bol ale veľmi rád , že nestojím na vrchole s nejakými amatérmi ..  V linke , na  ktorú sme v ten deň mali zálusk , totíž nie je veľa priestoru na chyby ..

Na základe dostupných info a pozorovaní steny som vedel , aj v tejto linke platí jednoduché tatranské pravidlo –  hore v prípadnom tieni ale hlavne  za tvrda , na lyžiach dole za slnka , v akurátne mäkkom ..  ak by sa čokoľvek  stalo - chladná hlava , po ruke mačky a cepín , vždy totíž bude možnosť  vrátiť sa na vrchol a obísť to smerom na Huncovský štít . Po niekoľko hodinovom čakaní  v duchu  „ .. pofajčíme , uvidíme .. „ sme sa nakoniec okolo druhej hodiny poobede  aj napriek silnejucému vetríku a sadaní hmly v cmitri  rozhodli skočiť do toho a opáčiť  podmienky  ..

Na chlapcoch som videl záblesk radosti , vzrušenia a možno aj malých obáv zo začínajuceho dobrodružstva , tak som veľmi rád prijal pozíciu predjazdcu .. aby som v nich rozbil prípadne obavy , no ale hlavne aby mi oni nerozbili sneh .. ha, ha .. vlastne som sa hnusne nikoho ani nepýtal .. na oplátku som im ale  robil zábery zdola .. sú to profíci , potrebujú predsa  foto pre sponzorov ..

Cela lajna nakoniec išla ako po másle , žiadne zlé veci ani chyby sa neudiali .. po zhruba 200 metroch lyžovania z vrcholu Kežmaráku  som sa dostal na zaujímavý útvar akéhosi ľadového koňa , kde som chlapcov čakal a trochu fotil . Nasledovala rampa v pravo dole od koňa a tá bola tiež ideálne odmäknutá , najobávanejšie miesto  ( aspoň v mojej hlave ) šlo  v pohode zoskočiť . Znova som v bezpečí počkal na chalanov a urobil im super zábery pri zoskoku . Po úspešnom zvládnuti rampy bol pred nami flek , ktorým bratia Peťovci napriamili pôvodnú linku – čiže direkt priamo do cmitru . Z môjho pohľadu - lyžovateľné bez akýchkoľvek komplikácii .. zopár presne vedených preskokov , trochu vzduchu vo vlasoch  a opäť som  ťahal foťak , nech teda  budem v tento krásny deň aspoň trochu užitočný .. veď je 1.  máj , sviatok práce.  Nakoniec samotný cmiter išiel v  direkte vľavo              ( z pohľadu lyžiara ) podľa očakávania bez problémov .. chlapci češi sa v cmitri rozdelili . Rosťa šiel klasikou, nakoľko to podľa jeho slov  už mal zhruba pred mesiacom zlyžované  a Karel dal  direkt ..

Záverom asi len toľko : úcta a vďaka autorovi zjazdu V. Tatarkovi za geniálnu linku , uznanie bratom Peťovcom za direkt  tejto linky .. tichú spomienku R.B. , ktorý nemal toľko šťastia ako všetci tí .. pred i po .. a nakoniec  ..  aby by bolo jasné , to poldeci sme nakoniec dali ..

Jožo Capcara

foto: Jožo Capcara, Rosťa Tomanec, Karel Svoboda, Martin Eliáš