Koncoročný skialp medzi Rakytovom a Ploskou

Jednoduché overenie vlastností bieleho prášku aj vo Veľkej Fatre, ale tak, aby som nemusel lyže dlho na chrbte nosiť. Čiže od horárne Teplô na Limbu a na Rakytov, po hrebeni pod Ploskú a tam sa uvidí... Lebo nakoniec treba dole do Revúc na autobus. Piatok pred Silvestrom krásny, jasný, mrazivý, len hore na hrebeni trochu vetra od severovýchodu.

Na lyžiach sa dá komfortne už od horárne, v podstate aj dole by sa dalo, až na pár strmších a užších úsekov, kde trčia šutre a niet kade brzdiť. Ale chatár išiel akurát na lyžiach dole po vynášku, tak vyznačil obchádzky :-)

Okolo Limby bolo naprášenô bohato, aj to trochu namokalo na slnku, ale nad lesom tragédia: Rakytov je jeden ľadový hrb. Na sypkom prachu natiahnutá sklenená glazúra, no hnus... Ale južná mulda bola parádna, takých 10cm prášku na tvrdom podklade. Len sa k tomu bolo treba preštrikovať cez kosodrevinu pod vrcholom.

Hrebeňovka v lese je taký hrboľatý komfort – snehu dosť, udupaný prevažne pešiakmi, len medzi Minčolom a Čiernym kameňom je planina vyfúkaná skoro dohola.

Zato Ploská je ľadová až do nebezpečna. Hore som ani nešiel, traverzol som len smerom na juh. Kotol na tej strane vyzeral, že doň tiež vietor nanosil čosi polyžovateľné. Ale taká jemná lyžba sa dá aj smerom do Revúc, sprava – zľava okolo žltej značky. Ani v lesíkoch toho veľa netrčí spod snehu, aj na lúkach naokolo leží na zmrznutom firne zo 10 čísiel prašanu.

Len dole, už nad dedinou, treba si trochu dávať pozor na sklznice. Ale dajú sa nástrahy obísť bokom po lúkach a povedľa cesty. Vyzúval som až v dedine, pri asfaltke.

Rišo Pouš