Kôprovský štít a Kriváň trochu inak – žľabmi na východ

Končí sa február a pre skialpinizmus, najmä pre náročnejšie zjazdy by sa mali začať tvoriť ideálne podmienky. Na vlastné oči sa ideme presvedčiť a za záklaďňu si vyberáme Tri Studničky pod Kriváň.

V piatok ráno sa necháme vyviesťk rázcestiu pod Grúnikomv ústi Kôprovej doliny. Chceme si tak trochu ušetriť monotónne šliapanie placatým začiatkom doliny bez zisku výškových metrov. Kým prídeme ku Kmeťovmu vodopádu aj tak ubehneme 3 km po rovine. Od vodopádu ide už cesta trochu do kopca a pri odbočke v ústi Hlinskej doliny sa konečne ocitáme v prostredí, ktoré skialpinistovi pristane. Zasnežená dolina, masívne steny hrebeňa Hrubô a z druhej strany hrebeň končiaci Kôprovským štítom vytvárajú očarujúcu kulisu. Mierime do Kôprovského sedla a širokým plató by sme chceli na pásoch až na vrchol Kôprovského štítu. Hmla si myslí, že nám to prekazí a chviľu ozaj nevieme, či ideme dobre. Našťastie sa 50 m pod vrcholom hmla rozostúpi a my vieme, že ideme dobre. Na vrchole cvakneme do viazania a ešte chvíľu si užívame slnko pred zjazdom do východnej steny.

Nad Kôprovským plecom nalyžujeme okolo úvodneho preveja , ktorý nie je taký veľký ako po minuké roky. Čaká na nás 20 cm nového snehu a už v hustúcej hmle mierime k Hincovému plesu. Viditeľnost sa stáva mizernou a keď sa na chvíľku hmla roztrhne pozeráme smerom k slnku a k Mengusovským štítom. Chceme ešte pozrieť kamošov na Chate pod Rysmi a najlepšie sa nám zdá ísť cez Volovcové sedlok Žabím plesám. Výstup do sedla so skvelou panorámou ubehne rýchlo a lyžujeme k Žabím plecám. Začiatok zjazdu je tvrdý, no svah pod Volovkou je na slniečku akurát odmäknutý a veľmi príjemný. Rampa ku chate nás púšťa ochotne a lyže nesieme možno posledných 5 minút. Na chate dorazíme v čase 16:30. Potešia nás úsmevy kamošov, ktorých tu stretneme. Chutná fazuľová a najlepší ˇvaj v Tatrách. Za šera lyžujeme na Popradské pleso.

Máme za sebou prvýkrát 2000 v. m. v sezóne a na druhý deň ráno nás čaká Kriváň. Vyrážame v trojici bez Martina, ktorému cez noc koleno definitívne vypovedalo poslušnosť. Cítime v nohách predchádzajúci deň a v batohu nám pribudne hruda soli pre kamzíky. Paľo s Romanom si ju cestou vymenia a vo Vyšnej priehybe náklad umiestnime do Škaredého žľabu. Už s lyžami na batohu vystupujeme ramenom Kriváňa. Opäť sa dvíha hmla, no kým prídeme na vrchol nestihne nás dobehnúť. Kocháme sa výhľadmi a do východnej steny nalyžujeme až po hodnej chvíli na vrchole.

Žľab nás privíta tvrdým snehom a miernym sklonom, ktorý začne naberať na strmosti a my sa už začneme v intímnom prostredí zúženého žľabu blížiť ku kľúčovému miestu. Na lyžiach to nepôjde a kedže sme s tým počítali, založím sľučku a nevysnežený prah zlaníme. Ďalej už jednoducho ku Kriváňskemu zelenému plesu rovno do hmly. Okruh okolo plesa si dáme dvakrát a musí nastúpiť technika. Neveril som, že človek sa môže v hmle po svojich stopách vrátiť na miesto, z ktorého vychádzal. Za pomoci gps aplikácie zjazdujeme Važeckou dolinou až k Jamskému plesu. Chodníkom po červenej naspäť až na Tri Studničky a výlet končíme, kde sme začali.

Sezóna strmých zjazdov sa začala, tak sa nám hádam podarí pridať ešte nejaké kúsky.

Lukáš Stanzel

Autori fotiek: Roman Greguš a Pavol Kadlečík