Kubínska hoľa – Príslop a nazad

Nasnežilo. Zvodnatelo. Sfirnovatelo. Sadlo. A zamrzlo. Čiže základ sa tvorí, to je fajn, ale na lyžovanie ani pomyslieť: hrubá vrstva navlhnutého snehu všetkých konzistencií podľa sklonu svahu, ale na tom všade hnusná krusta, ktorá 70 kg väčšinou neunesie, zato za nohy ťahá fest. Teda aspoň okolo Kubínky, kam ma zatiahla ponuka rodinného odvozu zadarmo. No nezober to... Ale na pohodové rovinkové pošmýkanie je tento podklad teraz ideál, a preto aj hrebeň Oravskej Magury: všade naťahané vyleštené, rýchle koľajnice, pritom nie moc ľadové, sneh chytľavý. Len pod hustejšími smrekmi trochu viac impregnovaný ihličím a občas striehol nejaký ten malý žralok. A navyše sobota 17.1. bola s teplotou okolo nuly, s modrou oblohou bez vetra a vysoko nad hladinou hustého kotlinového mlieka. Skoro na tričko, isto bez rukavíc, celý čas. Tak som to na rozdiel od predošlej vychádzky ( TU ) vzal hore vpravo od zjazdoviek, odšmýkal sa do Príslopu a otočil to nazad. Potom už ma hnali, že sa ide domov:

Taaakže výšľap, so začiatkom pri hoteli Green: už okolo deviatej na slnku natopený, v tieňoch ledva primrznutý, na začiatku trochu prekážočiek, v hustom poraste trochu spomínaného bordelu. Stopa výborne držala aj v strmších sklonoch, len cikcaky hore Lavíniskom boli trochu tvrdšie. Zato ale výhľady na ostrov Choč pod tropickým slnkom, to bola paráda!

Takmer rovinky po hrebeni, až do lesa nad Príslopom: rýchle, svišťavé, stopa vyleštená, hlboká, len mimo nej prepadák alebo na severnejšie otočených sklonoch nenosná kôrka. Zatočiť v tom pri rýchlejšom zjazdovaní? Takmer nemožné. Inak ale paráda a ďalekéééé pohľady, tu zas najmä na sever. Ideál na lyžoturistiku, aj nejakí bežkári sa tam premávali.

Na hranici hmly: pásy dole a dobrodružné, netočivé, prepadavé zliezanie dole do Príslopu. Strmšie, ale nie dlhé, dalo sa to vydržať. Dosť snehu (už vlhkého) aj na únik medzi stromy. A že bol ten sneh už aj sadnutý, konáre a iné oné bolo vidieť pod nohami. A že bola dobrá teplota aj dole pri ceste v tej riedkej hmle, nastal čas na malý piknik:

A davaaaj nazad. Prvý úsek hospodárskymi lesmi a rúbaňami o 100% krajší ako v lete, kedy je to tam poriadna tragédia pre oči. Potom iskrivé snehy na lúkach a odkvapkávajúce stromy v lesoch, zas tie panorámy aj s Vasiľovskou hoľou vpredu a na záver aj s Tatrami vzadu. Na parádu to bolo, aj keď krátke. Tak už len si držme palce, aby na to niečo čerstvé nasnežilo.

Rišo Pouš