Lysec veľkofatranský a Chleb malofatranský: nočný skimo neaktuál

No kedy sa má poctivý robotný ľud v týždni dostať na pásy? Len po robote. Takže teraz rovná sa za tmy. Ale „na tri krále o krok dále“, tak aspoň časť výšľapov za vidna sa zadarila, lebo štart z domu po tretej a do lyží skok o pol štvrtej, dajme tomu. V oboch prípadoch, len ten Lysec bol ešte pri -10 stupňoch a jasnej oblohe, pri výstupe na chatu pod Chlebom (lebo vyššie sme nešli) už popŕchalo a zahmlievalo. A každý, komu som sa pochválil, hneď sa pýtal, či sa to dá zlyžovať a či trčia kamene a či sa dá od parkoviska (DÁ!!!) a také tie klasické oné... A to som si myslel, že tam už všetci boli. No zjavne len polovica, tak tu je pre tú druhú polovicu pár fotiek a jednoduchý report o stave podkladu. Na ktorý sme síce moc nevideli (lebo čelovky), ale niekomu to možno pomôže. V oboch prípadoch je snehu tak dosť, že pri výstupe už netreba moc pod nohy pozerať, dôležité pre zdravie chlpatých lyží je to smerom dole. A dôležité ešte je aj to, že sme pod Chlebom obnovili tradíciu:

Lysec (v pondelok z Lehoty): vrcholová lúka parádna, vždy tam niečo trčí, ale to len tráva a krtince a rozlyžované je to už tak, že čo trčí, to vidno, a čo nevidno, až tak nevadí. Zarastajúca lúka pod Poľkou to isté, len väčšie bubny, bezpečne sa dá otáčať aj brzdiť  na nahrnutých kopách snehu. Traverzová cesta najistejšia opatrnými oblúkmi, zákernosti občas v strede. Najhoršie je to pod jej serpentínou, lebo strmšie, ale aj tam sa opatrne, najmä po okrajoch, dá. Potom na lúkach dobre, opatrne treba len v lesíku medzi nimi, lebo dobre nevidno, či na snehu leží kameň alebo lístie. Prekvapivo fajný je odjazd doprava po lesnej ceste na spodnú zjazdovku na Lehote, netreba tlačiť do kopca na Medzijarky. Na zjazdovke pekne vidno, čo je kde odkryté. Pohoda.

Chleb (v stredu z Trusalovej): Generál klasicky bubnovatý, horná, rovnejšia časť bez prekážok, v strmine kríčky a jafury ako slalomové bránky trčia na vrcholoch, je to vyšmýkané, všetky zrady viditeľné. Potom už dole cestou, kde len občas kamienok spod snehu ratračím pásom vyhodený striehne a na vari dvoch strmších miestach sú nejaké väčšie vyorance rozhádzané. Keď sme my za tmy nič nepochytali, za svetla no problem. Z drevoskladu aj les polyžovaný, ale išli sme slušne po turistickej zelenej až na Zajacovú, a zas – v strede občas piranie mláďa hlavu vystrčí, ale žiadne súvislé húfy tam nie sú, všetko obíditeľné. Turistický chodník zo Zajacovej do Trusalovej taký užší – pekne vyleštené výstupové stopy  a popri nich sa v hlbšom snehu dá, ale bacha na skryté konáre. Po ceste je to rýchle, rovné, ujazdené autami, takže predvídateľné. Zlyžovali sme až k Markovi po okraji odpluhovanej cesty, úplne v pohode.

Asi tak. Len preto neaktuál, že oteplenie prinieslo aj oťaženie a zvlhnutie snehu, tak sa hádam dobrý základ spraví. Zatiaľ sa to netopí, len to sadá, tým je to bezpečnejšie ako nedávne páperie bez základu. Len to v noci chrumkavie, na to pozor. Fotky v galérii sú poukladané zhora smerom dole.

Rišo Pouš