Na pásoch okolo Jasenskej doliny: Lysec, Malý Lysec, Jarabiná, Kečka

Skromný zámer znel: vyštverať sa z Belej na Lysec, ale to je málo. Takže potom sa dobre zničiť v teréne, kam veľa šliapačov nechodí. Lebo sa ten terén na skialpy nehodí: na hrebeň Veľkej Fatry sa vyhrabať cez Malý Lysec a prebojovať sa na Jarabinú. Tam vľavo vbok, nájsť zostup do Sedla za Kečkou, vydriapať sa na Kečku a po lúkach a zvážnici sa zošmýkať na Mažiarky a zbehnúť na dno doliny k chate Lysec. Okruh uzavrieť výšľapom po starej zjazdovke smerom na Medzijarky a stade už sa len spustiť po žltej nazad do Belej. Takto:

No... Jednoduchšie by to bolo, keby bolo snehu aj v doline. Takto som na začiatku asi 40 minút pešoval: od zastávky poľadovicovou dedinou, po ľadovej ceste v Belianskej doline, po ľade zamrznutého potoka hore Slávkovou dolinou. Tá je tradične rozmlátená ťažbou dreva, takže aj iné chuťovky okrem ľadu pod nohami.

Až na lúkach pod smerovníkom Medzijarky konečne lyže. Nasledovalo prerážanie ľadovej glazúry. Lebo arktické mrazy sa konečne porúčajú, aj keď v sobotu ráno mráz ešte hrýzol. Zato ale v piatok prišlo mrznúce mrholenie a tá poľadovica bola fest. Potom ale okolo obeda na južných svahoch sneh od slnka až vlhol a lepil.  A to aj vysoko hore na hrebeni.

Snehu dole máličko, bude stačiť jediný dážď a koniec. Južné svahy vylízané, lesom od Medzijarkov k vleku som ledva prešiel. Chodník na Lysec ale ujazdený, utlačený, aj vrcholový hrebeň tvrdý ako „fisová“ zjazdovka. Postupoval som rýchlejšie ako obvykle, ale to preto, že som doma zabudol foťák :-)))) Tak som aspoň od dobrých ľudí vyžobral pár fotiek, nech je tu niečo aspoň z tejto časti dňa (ďakujem chlapi!!!). A doma som ešte hrabol hlboko do archívu.

Ďalej to slušných šliapačov aj tak nezaujíma :-)))) Teda nasleduje niečo už len pre masochistov: Krátky, tvrdý a hrboľatý zjazd z Lysca, obchádzka brdku ležiaceho v ceste (ruky naplno zaberali) a slalom hustým lesom a hustým snehom do sedla Žlebiny. Sem - tam konár pod lyžou, sem - tam facka od konára zhora. Boj až na Malý Lysec v hlbokom snehu, paličky miestami až po rukoväte. Aspoň že značky na stromoch bolo vidno.

Pod Malým Lyscom sa porúčal jeden pás, tak cez vrchol peši. Našťastie tu boli staré stopy po snežniciach. Chodník teda vytvrdený, mimo stopu ale vajcový sneh. Až pod Jarabinú fackovací, zohýbací, uhýbací a stromy preliezací chodník – nepríjemný ako vždy, séria krátkych a strmých výstupov a zostupov, ruky si užili posilňovačku, faciek pribudlo.

Na Jarabinú som si konečne mohol vybrať stopu, lebo rúbanisko. Dal som obed, na slniečku posušil pásy a zrazu sa vynorilo sedem snežničiarov, pekne na ťažko. Tak som ich potešil, že až po Borišov je to najhorší úsek hrebeňa, vyžobral aj od nich nejaké fotky (ďakujem!!!) a pustil som sa hľadať zeleno-modrú značku pod Kečku.

Jasné, že som najprv trafil na susedný hrebienok, tak daváj prebíjať sa lesom k značke. Snehu už pomenej, tak zas konáre pod lyžami. Ale posledný úsek mladinou k smerovníku, aj keď dosť úzky, sa dal. Strmina na Kečku cik – cak a potom už pohodlne po lúkach a zvážnici. Na pásoch, lebo miestami sa to aj dvihlo. A pomalšia jazda pomohla vyhýbať sa kameňom. Ale ak neposneží, bol som tu na pásoch tejto zimy posledný. Lebo na juh otočený strmý svah = v lese totálne sucho a na ceste na pár miestach len stopa po lyžiach. Ale doslova len tá stopa, fakt!!! Pár šutrov som síce chytil, ale nakoniec bez prenášania som až na Mažiarky došiel.

Odtiaľ po lúkach, po žltej k chate - pekne popri lese, kde ešte ostalo nejakých 10 cm snehu. Posledných päť minút lesom na dno doliny po hline, ako inak? Ale to už som vedel, že okruh uzavriem, lebo ostával posledný výšľap – na Medzijarky komfortne po zjazdovke, síce tiež miestami s glazúrou, ale pohodičkááá. No a už len pár minút svišťania po lúkach pomedzi trávu a krtince do Slávkovej doliny a po jej ľadovom tobogáne dole do Belianskej. Zábava gradovala, ale s pomocou paličiek som to nejako ustál až do dediny :-)

Trvalo mi to asi 7,5 hodiny, ale výživných - keby chcel niekto nasledovať. Podmienky sa tu ale výrazne menia podľa množstva a kvality snehu. Väčšina okruhu je ale aj tak vhodnejšia pre snežnice, nie pre lyže. Na záver ešte raz ďakujem všetkým ochotným ľudkom za fotky, keď už som taký blbý a najdôležitejšiu časť výbavy si nechám doma :-)))

Rišo Pouš

(foto Marián Ivaška, Maroš Rigoci, archív)