Rozhovor s Petrom Svätojánskym

Petrov príbeh rozhodne nie je príbehom o športovom talente, ktorý by od mládežnických kategórií vyhrával všade, kde sa postaví na štart. Skôr naopak, je to príbeh o tvrdej a mravčej práci, o odriekaní a koncentrácii na vytúžený cieľ. Dnes tento úspešný reprezentant šíri dobré meno Slovenska nielen v Európe ale aj za Veľkou mlákou. Tento rozhovor by Vám mal priblížiť trochu bližšie nielen radosti a starosti aktuálneho majstra Kanady, ale aj pohľad do zákulisia slovenského skialpinizmu.
Takže pekne od začiatku. Peter skús v krátkosti opísať: ako to všetko začalo, a prečo práve skialp?
Keď som vyrastal, býval som s rodičmi na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Skialpinizmus bol vtedy ešte pomerne málo rozšíreným športom a mne sa ihneď zapáčil. Odivoval som ľudí, ktorí ho vykonávali. Pravidelne som sledoval niektorých známych a doslova ma fascinovalo ich lyžovanie v teréne po doline, mimo zjazdoviek.
Ako dlho pretekáš v skialpe?
Na prvých pretekoch som sa zúčastnil ako pätnásťročný, seriózne sa však pretekovému skialpinizmu venujem dvanásty rok, teda od mojich 18 rokov.
Ktorý zo svojich úspechov si najviac ceníš a prečo?
Najviac si cením tretie miesto, ktoré sme dosiahli spolu s Mirom Leitnerom, na Majstrovstvách sveta v roku 2002. Obstáť v tak tvrdej konkurencii nie je ľahké, a nám sa to vtedy s Mirom podarilo! Veľký význam pre mňa má aj víťazstvo v preteku ISMC High Range Classic, kde som sa stal zároveň aj Majstrom Kanady. Toto podujatie sa konalo na Whistleri, v Britskej Kolumbii. Okrem najlepších pretekárov z Kanady a USA sa ho zúčastnili tiež reprezentanti Španielska, v sprievode popredných predstaviteľov ISMC.
Aký máš vzťah k ostatným športom, svojho času si pretekal aj v triatlone a dobré výsledky máš aj napr. v horských duatlonoch alebo MTB
Povedal by som, že mám vzťah k všetkým športom, okrem kolektívnych, ktoré sú podľa môjho názoru na Slovensku uprednostňované a mierne nadhodnotené. Väčšinu zo športov, ktoré som popri skialpinizme vykonával a vykonávam, beriem ako prípravu. Nezúčastňujem sa už triatlonových pretekov, pretože pokiaľ v zime neplávaš, nemá to význam. Vyberám si športy blízke horám a prírode.
Vráťme sa ešte k tvojmu pobytu v Kanade, čo si robil keď si nepretekal? Spravil si aj nejaké väčšie túry v kanadských horách?
Počas pobytu v Kanade sme spolu s priateľkou bývali u známych vo Vancouveri. Pretekovú prípravu som teda absolvoval na okolitých kopcoch. Priamo nad mestom sú 3 lyžiarske strediská, trochu ďalej je to už na Whistler. Veľa sme cestovali na preteky. Na tieto príležitosti sme si vždy vyhradili viac dní a po ceste sa lyžovalo, kde sa dalo. Keď bolo dobré počasie, podnikali sme celodenné túry, ako napríklad Spearhead traverz, či Mt. Beaker vo Washingtone. Úžasný bol desať dňový výlet spojený s tréningom v Canadian Rockies. Takmer stále sme sa pohybovali vo výške od 2000 do 3500 m.n.n. a každý deň lyžovali niekde inde, v úžasnom prašane.
V závere minulej zimy si vyhral kanadské majstrovstvá, povedz nám niečo o týchto pretekoch, akí sú Kanaďania skialpinisti?
Vzhľadom na neskutočné podmienky, ktoré v Kanade sú, je tam pretekový skialpinizmus v inom štádiu, a ľudia k nemu aj rozdielne pristupujú. Majú radi voľnosť, nenarušenú prírodu, možnosť ísť, kde sa im len zachce. Nepotrebujú, aby im niekto určoval, že musia prejsť z bodu A do bodu B, za určitý čas. V tak obrovskej krajine, stále nájdu niečo nové, kde môžu ísť. Nehrozí, že by sa im to zunovalo a museli by hľadať alternatívy, napríklad v podobe pretekového skialpinizmu. Tým však nechcem povedať, že sa nenájdu aj takí. Len zatiaľ je ich skutočne málo. Tak to potom vyzeralo aj na väčšine pretekov. Výnimkou však boli práve Majstrovstvá Kanady na Whisterli. To bolo podujatie rovnajúce sa špičkovým pretekom v Európe. V súčasnosti organizovanie pretekového skialpinizmu v Kanade a USA určite zaostáva za Európou, no veľmi ľahko a rýchlo sa môže stať, že sa situácia úplne zmení!
Stretli sme sa na Pieninskom duatlone, ktorý si s prehľadom vyhral, aká bola tvoja letná príprava?
Letná príprava začala ihneď po návrate z Kanady. Tento rok som vynechal oddych, pretože v zime som neabsolvoval toľko pretekov, ako býva zvykom. Pieninský duatlon bol vrchol letnej prípravy. Teraz už môžem len konštatovať, že som spokojný. Podarilo sa mi odtrénovať všetko, podľa plánu.
Vedel by si povedať, koľko hodín odtrénuješ ročne?
Tento rok to bude medzi 750 až 800 hodinami. Dúfam, že sa mi to podarí a nezaskočí ma nejaká choroba, či niečo podobné. V mesiacoch jún až august som natrénoval 90 hodín mesačne, čo je dosť.
Aké sú tvoje ciele v nadchádzajúcej zime?
Pre túto zimu zatiaľ nerátam s tým, že budem mať rovnocenného partnera v dvojiciach, takže sa sústredim na jednotlivcov. Hlavným cieľom sú samozrejme Majstrovstvá sveta a vybrané preteky jednotlivcov v Svetovom pohári.
Odkedy skončil s aktívnou činnosťou Miro Leitner nemáš stabilnú dvojicu, čo to pre teba obnáša v praxi?
Je to problém v pretekoch dvojíc, ktoré mne vždy viac vyhovovali. Mávali sme v nich lepšie výsledky a bolo to aj tým, že pri dvojiciach sú trate náročnejšie, čo sa týka dĺžky aj technických záležitostí. Dôležitá je tiež zohratosť dvojice.
Slovenský skialpinizmus zaznamenal v posledných rokoch ústup z pozícií, úspešná generácia minulosti pomaly končí a z mladších tu okrem teba nie je nikto aktívny. Budú nás čoskoro na vrcholných podujatiach porážať Česi?
Všetko je možné a ani to sa nedá vylúčiť, ale aj na Slovensku sa snažíme, aby rástla mladá a dúfam, že aj úspešná generácia. Trénujem J. Laštíka, M.Jokla a iných. Najmä Juraj Laštík pristupuje k tréningu veľmi zodpovedne, má veľa chuti niečo v tomto športe dosiahnúť a ak mu ju neodoberú iné okolnosti, verím, že môže dosiahnúť úspech. Veľké nádeje sa vkladajú aj do J. Hlavča. Čas ukáže, či Česi budú lepší, alebo z týchto našich borcov niekto zažiari. Možno je to aj o podmienkach, aké sú na Slovensku pre tento šport vytvorené.
Kým si ty a ešte aj M. Madaj aktívny tak verím že nie ale čo bude potom?
Niekto sa musí postarať o to, aby sa podmienky zlepšili. Dúfam, že sa kompetentní pousilujú a vytvorí sa nejaký rozumný systém, ktorý mladým pomôže, pretože samorastov, ako je Milan, či ja, je čoraz menej, ak sa vôbec ešte nejakí nájdu.
Pre slovenský skialp v súčasnosti dosť horúca téma: čo hovoríš na to, že SSA získala skialp od JAMESu?
Do určitej miery je to pre skialpinizmus výhodné, no určite sa vyskytnú aj problémy. Len čas ukáže, ako sa s nimi SSA dokáže vysporiadať.
Ako vidíš budúcnosť pretekového skialpinizmu vo svete?
Vo svete bol neuveriteľný pokrok pred 2 - 3 rokmi, keď vznikol Svetový pohár. Momentálne skôr dúfam, že by mohol napredovať skialpinizmus v Amerike. V Európe je v súčasnosti Svetový pohár pre väčšinu pretekárov dosť neatraktívny, pretože si vyžaduje vysoké účastnícke náklady na jednotlivé podujatia a to si môžu dovoliť len vybraní, štátom podporovaní reprezentanti. Veľa pretekárov chodí iba na domáce preteky, ktoré sú často, aj po finančnej stránke, podstatne prínosnejšie. Napríklad Taliani majú Taliansky pohár a niekedy konkurencia na týchto pretekoch je rovnoko silná, ak nie ešte silnejšia, ako na niektorom kole Svetového pohára. Obdobná situácia je vo Francúzsku, či vo Švajčiarsku.
Co hovoríš na súčasný trend zjazdovkových pretekov, aké trate preferuješ ty?
Zjazdovkové preteky sú len doplnkom preteku vo voľnom teréne. Viem, že keď je zložité počasie, je dosť problematické urobiť bezpečný pretek mimo, v teréne. Propagácia skialpinizmu bez toho, aby sme sa približovali divákom, však nie je možná. Uvedomujem si, aj keď nie som zástancom pretekov po zjazdovkách, že tento šport by sa mal priblížiť miestam, kde je nás vidno. Preto najlepšie preteky sú v blízkosti lyžiarskych stredísk, no nie po zjazdovkách. Organizácia je jednoduchšia. Ja mám najradšej dlhé preteky, technicky náročné, len nie vo vysokej nadmorskej výške, na ktorú nie sme, my Slováci, zvyknutí.
Ako sa ti darí pokryť určite nemalé náklady na preteky a prípravu? Máš sponzorov?
Sponzorov hľadám, ako sa len dá a pokúšam sa minimalizovať náklady na prípravu, aj na pretekanie. Tento rok mi firma Dema poskytla bicykel, takže sa mi podarilo ušetriť nemalú čiastku. Tým, že som skončil v stredisku na Štrbskom Plese, ktoré posledné roky čiastočne hradilo materiál a sústredenie pred sezónou na snehu, tak asi tento rok sústredenie vynechám a ostáva mi len dúfať, že na Slovensku budú dobré podmienky.
Niektorí úspešní pretekári po skončení kariéry skončia so športom celkom. Čo ty na to? Aké máš plány?
Aj keď skončím s aktívnou kariérou pochybujem, že skončím so športom úplne. Tí, čo okúsili chuť skialpinizmu vedia, o čom hovorím. Je to jeden z najkrajších športov na svete a raz keď si ho zamilujete, tak už sa s ním skončiť nedá.

Za rozhovor ďakuje a veľa ďalších úspechov praje M. Bartoň
Na záver by som chcel ešte čitateľov upozorniť na Petrovu internetovú stránku: www.skialpinizmus.sk