Skialp chuťovky - Rohatý hrebeň.

Tohtoročná jar s vynikajúcimi snehovými podmienkami doslova vyháňa do hôr. Nový výstroj znásobuje moje nadšenie a po pár sychravých dňoch využívame hneď ten prvý, ktorý sľubuje lepšie počasie. Cestou na Popradské sa nám podarí chytiť stop a o to viac si tam vychutnávame kávičku pri debate, kam ďalej. Prebieha tu kurz záchranárov, dnes sa teda budeme cítiť bezpečne. (Pri tej príležitosti si spomínam na nezaplatený šek z Alpenvereinu :)

 Piso navrhuje Vysokú a Dračiu bránku, ale keďže na Vysokej som už zo dvakrát bol, presviedčam ho na smer Volovka. Rád spoznávam nové miesta a v hlave mám myšlienku na čerstvú fotku Mengusovskej doliny, urobenú z  Malej Bašty na poslednom výlete. Pri Žabích plesách prehodíme pár slov s Viktorom, nesúcim poriadnu skriňu na chatu, zastavuje sa tu aj Palo Barabáš a s Pisovým konštatovaním „..Dnes stretávame samé slávne osobnosti!“  odbočujeme doľava nahor.

 

  Začiatok výstupu je vľavo od Volovky strmším krátkym žľabom, smerujúcim doľava. Potom pokračujeme mierne doprava, širokým a miernejším svahom, lemovaným skalami (tu sa dá v prípade dostatku snehu vytraverzovať do Volej kotlinky). Pred nami sa objavuje ľahko dostupná štrbina, ale my pokračujeme doľava o niečo dlhšou trasou až na hlavný tatranský hrebeň. Viditeľnosť je poslabšia, napriek tomu fotíme, filmujeme a tešíme sa z lyžovačky. Ako druhý chod si ešte vyšliapeme do Východnej Volej štrbiny a napriek hmle si užívame skvelý sneh a krásny súvislý zjazd až k plesám. Domáca úloha na záver nádherného dňa bude - preštudovať Puškáša, ako sa volajú miesta, kde sme boli.   Juraj Foto Piso, Juraj