Skialp prechod Zo Štrbského plesa na Kozí Wierch

Trasa: Štrbské pleso, Popradské pleso, Satanova kotlinka, Nižné Kôprovské sedlo, Hlinská dolina, Kôprová dolina, Sedlo Závory, Hladké sedlo, Dolina 5 stawow polskych, Kozi Wierch, Lysá Poľana.

Tento prechod cez menej frekventované sedlá so zakončením na Kozom Wierchu a zlyžovaním do Lysej Poľany som absolvoval 31.3.2016.

Začal som na Štrbskom plese, pokračoval magistrálou na Popradské pleso a ďalej smeroval do Mengusovskej doliny. Už v Satanovej dolinke my bolo jasné, že to dnes nebude moc dobrá lyžovačka. Vysoké teploty, premočený sneh a sparno už o ôsmej ráno. Vtedajšie podmienky my dovolili výjsť na pásoch až hore do Nižného Kôprovského sedla. Snehu bolo všade dostatok, no termín som si nevybral najlepšie.

Fotím pózujúce kamzíky, sťahujem pásy a lyžujem do Hlinskej doliny. Očakával som bezproblémovú lyžovačku, no opak je pravdou. Prebáram sa v mokrej kôre, sneh sa lepí na sklznicu a je to viac o trápení ako o užívaní. V pásme lesa nachádzam množstvo medvedích stôp od viacerých jedincov rôznej veľkosti...

Dole na Rázcestí pod Hlinskou som až po 45 minútach otrasného lyžovania. Taktiež okolo smerovníka sa motal macko a potom sa vydal presne mojím smerom – po chodníku smerom do Sedla Závory. Nejaký čas idem po jeho stopách, trochu tŕpnem aby som ho nestretol a potom jeho stopy odbáčajú.

Do Závor je to pekná prechádzka, na pásoch som tu prvý krát. Konečne v sedle. Fotím, obzerám si Liptovské Kopy, Tomanovu dolinu, Červené vrchy a spomínam na môj prechod Západiek, ktorý mal pôvodne pokračovať aj tadiaľto... Do Hladkého sedla je to krátky traverz v lavínovom JZ svahu, no spolieham sa na to, že ešte od rána nebol nasvietený a tak podrží.

Hladké sedlo a konečne moja vysnívaná Dolina piatich stawow polskych. Vždy som ju chcel vidieť, prejsť sa tam, no nejak nevyšiel čas a v lete je to dosť nezáživná túra. Na lyžiach sú tieto vzdialené doliny predsa len dostupnejšie. Voskujem lyže a čakám príjemnú lyžovačku pod Kozí Wierch. Zase sa mýlim a trápim sa s lepivým snehom, vôbec to nejde a aj v strmom kopci nadol ma to brzdí ako by som lyžoval po koberci. Je už niečo okolo obeda a tak sa rozhodujem ešte výjsť na vrchol Kozieho Wierchu.

Trvá mi to dlho, prebáram sa, na pásoch sa nedá, tak prešlapávam pešo, brutálne fúka, no keď miestami prestane, tak mám pocit, že je aspoň +15 stupňov. Na vrchole fotím na všetky strany, zaťahuje sa, fúka. Mraky vyzerajú úplne ako tie v lete... Nečudoval by som sa ani lejaku, ktorý som už na jarných lyžovačkách viackrát zažil.

Po zvážení lyžujem žľabom, čo sa neukazuje ako dobrá voľba, odtrhávam splazy veľmi premočeného a ťažkého snehu, v jedom sa dokonca chvíľu veziem. Je to celkom zaujímavý pocit... Konečne dole pod žľabom. Pozerám kam vedú stopy od lyžiarov a snažím sa ich nasledovať. Menšie orientačné problémy – veď som tu prvý krát, no darí sa mi zlyžovať až niekam nad rázcestie môjho chodníka s asfaltkou vedúcou na Morské Oko.

Odtiaľto si už celých 5 km odkráčam pešo, až na Lysú Poľanu. Poliaci v žabkách na kočoch ťahaných koňmi... Všetci na mňa zízajú ako si klopem v lyžiarkach po asfalte. Konečne Lysá Poľana, sadám na lavičku, vyzúvam lyžiarky a v hlave si premietam čo všetko som zažil počas tohto dňa dokým príde autobus.

Nešlo o ťažký prechod ani náročné lyžovačky, skôr o výhľadovú túru v krásnom prostredí a verím že v dobrých snehoch by boli všetky zjazdy úžasné. Celé to malo cca 27 km a 2020 v.m. Budem rád ak to niekoho inšpiruje.

Martin P.