Skialp TOP túra: Piz Palú 3900m.

Je to už dávno, čo sa tu na stránke objavil článok o desiatich najobľúbenejších skialpových kopcoch celých Álp. Článok bol preložený z nemeckého Alpinu a jedným z desiatich vyvolených bol aj Piz Palú v Berninských Alpách. Aj keď som už na tomto vrchole stál predtým dva razy pri iných príležitostiach, teraz nastal čas konečne popísať túto jedinečnú túru presne tak ako ju mali na mysli v tej ankete a objasniť prečo sa do nej tento kopec dostal.

Obľúbenosť skialpovej túry na Piz Palú je podmienená podporou lanovky, ako ináč. Podobne je tomu aj u ďalších vysokých kopcov z Top Ten.

Lanovka na Diavolezzu prekonáva prevýšenie cca 1000 v.m. Z hornej stanice vedie dlhý frírajdový zjazd ľadovcom Morteratsch. Kto chce na Palú, ten po krátkom zjazde ale nalepí pásy a šliape hore opačným smerom.

Celá túra má prevýšenie cca 1150 v.m. Pri návrate sa zvykne zjazdovať ľadovcom dole a vláčikom jednu zastávku sa vrátiť ku autu k dolnej stanici lanovky.

Túra na Palú je obľúbená aj medzi horskými vodcami a ich klientami. Technicky nie je veľmi náročná, závisí to však od stavu trhlín. Vodcovia a klienti zvyknú lyže nechávať v sedle pod vrcholom. Na ten sa už väčšinou vydávajú peši. Vďaka týmto faktorom je v dobrých podmienkach Palú hojne navštevovaným kopcom - býva to tu riadne pošlapané.

Piz Palú 3900m. - 28.02.2015 - hora prachu len pre nás.

Prvý deň po snežení býva nielen tým najrizikovejším ale paradoxne aj dňom s najkvalitnejším pašanom. Predpoveď je výborná, voľný deň sa trafil, kam teda ísť? Pôjdeme normálkou na Palú, bude to určite prešliapané a riziko lavín tam býva minimálne - znie rozhodnutie.

S Maurom a Stefanom sa stretávame pri dolnej stanici lanovky na Diavolezzu. Parkovisko je zdarma. Jedna jazda hore stojí 27 frankov.

Do lanovky už nastupujeme s oblečenými sedačkami ovešanými nejakým vercajgom. Čaká nás prechod ľadovca. Teším sa, že konečne nebudem na ľadovci sám.

Vystupujeme hore z lanovky, po pár metroch na lyžiach zastavujeme a pozeráme si úžasný výhľad. Neveríme vlastným očiam: žiadna stopa nevedie hore. Nejaké stopy dole traverzujú ľadovec k známej frírajdovej variante Gemsfreiheit ale hore nič.

Lyžujeme dole v hlbokom čerstvom prašane, nalepíme pásy a po krátkej chvíli v stope odbočujeme. Miestami pol metra čerstvého snehu. Rozmýšlam, že to máme na dnes teda čo robiť.

Kľučkujeme pomedzi trhliny, striedame sa, hľadáme najlepšiu trasu. Žartujeme, že či sa vodcom tá naša stopa bude páčiť? :)

Sme v prvej tretine, keď si všimneme dole na ľadovci hlúčik bodiek. Vydávajú sa za nami v našej stope. Nešli sme hore prvou lanovkou. Oni čakali hore v bare a pozerali sa na ľadovec, kedy niekto začne šlapať stopu, napadne ma...

V hornej časti prekonávame trhliny. Opäť som rád, že nie som sám. Prichádzame do sedla pod vrcholom. Super výhľady, oddych, fotenie. Skupinka pod nami sa nás nesnaží dobehnúť aj keď v tej stope by to šlo. Oddychujú v polovici výšlapu.

Dvíhajú sa mraky od juhu z talianskych dolín. Keď pôjdeme hore na vrchol riskujeme zjazd v zlej viditeľnosti hovorí Mauro. Mraky sa zastavujú o skalnú hradbu a náš ľadovec ostáva čistý. Poďme hore, vydrží to vravím chlapom, nerád sa otáčam kúsok pod vrcholom v takýchto podmienkach.

Nesieme lyže na vrchol. Stúpame na mačkách. Zjazd bude ľadový. Je to tak na hrane.

Výhľady z vrcholu sú úžasné. Robíme si navzájom fotky. Mauro lyžuje dole prvý. Cítim, že nemám tú istotu čo on. V ľadovom svahu mi to trvá kým sa odvážim na prvú otočku. Potom to už ide.

V sedle náš zjazd pozoruje skupina asi 10 ľudí. Keď prídem dole, Mauro je už zabratý do rozhovoru so známym horským vodcom. Po chvíli sa otáča ku mne a ukazuje mi niečo v ruke. Prichádza bližšie: "Vyzbierali sa nám za prešliapanie stopy!" Sa mi zdá, že som zle rozumel, asi žartoval. Uverím mu až keď mi to dole v reštike znovu vysvetľuje a zároveň platí všetko, čo sme skonzumovali. Aj na vláčik nám ostalo...

Ten zjazd v tom prachu nekomentujem, stačí tých pár fotiek...

Ako povedal Mauro: "Konečne veľká hora prachu celá iba pre nás!"

M.Bartoň