Skialpinizmus - Viktorov prechod pohoriami Slovenska

Viktor Beránek je známy ako dlhoročný chatár z Chaty pod Rysmi. Jeho skialpinistiskú minulosť už ale poznajú len pamätníci, a tak som sa pri mapovaní zaujímavých prechodov rozhodol pripomenúť aj tento, na Slovensku ojedinelý, počin.

V čase tohoto prechodu bol Viktor aktívny a úspešný pretekár v skialpinizme. Samozrejme, že preteky vtedy vyzerali trochu ináč ako dnes. Nie však o pretekoch bude reč. Aj v rámci prípravy na skialpovú expedíciu na Špicbergy a aj v duchu podobných "Haute Route" v alpských pohoriach sa Viktor rozhodol spraviť podobný prechod na Slovensku.

Ten úspešný pokus samozrejme nebol ten prvý, na podobné podujatia treba mať trpezlivosť a potrebnú silu skúšať to viackrát. Viktorovi určite pasovalo aj to, že ako chatár na Rysoch mal v zime viac času a túto výhodu patrične využil.

Nakoniec sa mu podaril na slovenské pomery ozaj nevídaný prechod, keď za 9 dní prešiel vyše 270 kilometrov a nastúpal 39,5 výškových kilometrov. Na presuny medzi jednotlivými pohoriami nepoužíval žiadne dopravné prostriedky.

Haute Route Slovenska:

Viktor na prechod vyrazil 12. marca 1986. Štartoval v Jalovci a prvú noc strávil v bivaku medzi Plačlivým a Ostrým Roháčom. Počas druhého dňa v zlom počasí a hustej hmle zišiel omylom z hrebeňa do Poľska, dostal sa na chatu Ornak a z nej späť cez Tomanove sedlo do Tichej doliny, tu bivakoval druhý raz.

Tretí deň prešiel z Tichej doliny cez sedlo Závory do Kôprovskej doliny, potom Hlinskou dolinou cez Kôprovské sedlo do Mengusovskej. Zlyžoval na Popradské pleso, kde doplnil potraviny a podvečer ešte vyšliapal na chatu pod Rysmi. Tu strávil tretiu noc.

Štvrtý deň pokračoval už známym terénom cez Váhu, Prielom, Priečne a Baranie sedlo na Brnčalku. Po občerstvení vyrazil ďalej a v daždi prešiel cez Veľkú Svišťovku, Skalnaté pleso po magistrále do Starého Smokovca. Tu v civilizácii nocoval štvrtý raz.

Piaty deň by sa dal spraviť autobusom za hodinu. Viktor sa rozhodol ísť peši, aby nenarušil kontinuitu prechodu. Prešiel zo Smokovca cez Svit do Vikartoviec a odtiaľ do Liptovskej Tepličky. Bivakoval pod Kráľovou hoľou.

Šiesty deň sa ráno ocitol v hmle na Kráľovej holi. Plazil sa od tyče k tyči a keď sa hmla rozostúpila, v peknom počasí sa mu podarilo prísť až na Štefánikovu chatu. Od Čertovice už šliapal za tmy pri mesačnom svite. Na druhý deň vyrážal ráno o siedmej na hrebeň ďumbierskej časti Nizkych Tatier. Na Donovaly prišiel podvečer, obchod bol už zavretý a tak našiel podporu na horskej službe. Tu mu poskytli zásoby jedla a tak mohol pokračovať ďalej. Bivakoval potom až v sedle Veľký Šturec.

Po ťažkom bivaku (mal len spacák a bivakovacie vrece) pokračuje ôsmy deň cez Krížnu na Chatu pod Borišovom. Tu je už o jednej a tak po prestávke ide ďalej hrebeňom Veľkej Fatry cez Kľak až do Krpelian pri Váhu.

Posledný deviaty deň ide najprv dolinkou popri Váhu, potom cez Šútovo a okolo Šútovského vodopádu až na Stoh. Odtiaľto po hrebeni na Suchý vrch. V závere už musí peši lebo zodraté pásy už ani nelepia. Zo Suchého vrchu lyžuje dole do Turčianskych Kľačian. Po nočnom blúdení v lese sa nakoniec dostane na autobus do Vrútok, kde unavený, hladný a dehydrovaný sadne na vlak domov...

 Trasa prechodu: 

Jalovec (685m), Babky (1556m), Sivý vrch (1805m), Salatín (2047), Spálená (2083m), Baníkov (2178m), Hrubá kopa (2158m), Tri kopy (2154m), Plačlivô (2126m), Ostrý Roháč (2084m), Volovec 2063m), Hrubý vrch (2137m), Klin (2172m), Blyšť (2169m), Smrečiny (2068m), Tomanovské sedlo, sedlo Závory (1879m), Kôprovské sedlo (2180m),

sedlo Váha (2343m), Prielom (2288m), Priečne sedlo (2352m), Baranie sedlo (2384m), Malá Svišťovka, Skalnaté pleso (1751m), Starý Smokovec (1010m), Svit, Vikartovce (756m), Liptovská Teplička (919m), Kráľova hoľa (1948m), Bartková (1790m), Veľká Vápenica (1691m), Kolesárová (1508m), Oravcová (1544m), Homôľka (1680m), Čertovica (1238m)

Lajštroch (1601m), Štefánikova chata, Ďumbier (2043m), Chopok (2024m), Dereše (2003m), Chabenec (1955m), Latiborská hoľa (1643m), Veľká Chochuľa (1753m), Kozí chrbát (1330m), Donovaly (960m), Zvolen (1403m), Veľký Šturec, Krížna (1574m), Ostredok (1592m), Ploská (1532m), chata pod Borišovom (1265m), 

Javorina (1320m), Štefanová (1295m), Kľak (1392m), Tlstý diel (992m), Krpeľany, Šútovo, Šútovská dolina, Stoh (1608m), Poludňový grúň (1460m), Chleb (1647m), Veľký Kriváň (1709m), Suchý (1468m), Turčianske Kľačany.

Podmienky:

Cca 75 percent prechodu absolvoval na lyžiach. Kôli snehovým podmienkam musel ísť peši úseky, ktoré by sa normálne dali aj na lyžiach.

Výstroj: Lyže Atomic (190cm), šliapacie viazanie, teleskopické paličky, 1 pár stúpacích pásov, pérový spacák, Gore-texový bivakovací vak, termoska, varič.

Počas prechodu stúpacie pásy úplne zodral...

Keď sa po rokoch obzrieme späť a uvedomíme si že s akou výstrojou Viktor išiel deväť dní, faktor bivakov len so spacákom bez kalimatky, pomerne ťažký batoh v ktorom mal viac vecí ako je potrebných pri jednodňovom prechode... v dnešnej uponáhľanej dobe by si už ťažko niekto našiel čas a energiu na toľkú námahu a trápenie za ktorú sú odmenou len pocity a zážitky, prežité v samote a patriace len danému aktérovi. Bola by škoda, keby sa na takéto "výlety" celkom zabudlo... snáď to raz niekoho inšpiruje.

Podľa starých výstrižkov z časopisu Krásy Slovenska prepísal

Martin Bartoň