Skialptúra naopak, alebo ako sme nenalepili

Horúce aprílové piatkové popoludnie, ľudia v tričkách, ja sa trepem mestom s lyžami v rukách, s lyžiarkami na batohu. V nechápavých očiach okoloidúcich otázka: Odkiaľ ten blázon ide?

Naopak! Ešte len idem :-) Na stanici sa už spolupáchatelia nervózne škeria, že do čoho sa to dali vtiahnuť. Tešia sa? Naopak! Vyzerá to na nervozitu z neznáma...

Lebo plán je jasný: cez deň je hic a sneh prehnitý, musíme ísť naopak, v noci to zamrzne! Najlepšie čo najďalej a čo najvyššie, aby sme to mali čo najkomplikovanejšie, čiže najlepšie na Kráľovu hoľu. Že zablúdime a medvede práve v noci behajú? Nevadí! Heslo dnešnej noci znie:

Zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne že je intenzívny!

"Pozitívna“ nálada pokračuje v autobuse, keď meškáme už 10 minút: „A stihneme ten prípoj v Brezne?“ „Jasné, on na nás čaká!“ Naopak, nečakal, sviniar... No čo, ide sa domov? Aaale nie, okrem nás nadáva na zvolenskú SADku ešte jeden človek, to nás zbližuje a dohadujeme sa, že sa zložíme na taxík, keď už sme tu. A dobehneme ten bus.

Ideme rýchlo? Naopak, letíme nízko. Taxikár je ochotný spraviť všetko, čo horehronské výtlky dovolia. Miestami ideme 130 v protismere :-) Inak najlepšia taktika, ako výtlky preletieť. Bus chytáme pod Šumiacom, kam zachádza z hlavnej.

Už to bude dobré! A just nie, zas naopak! Jeden z nás sa bojí medveďov (ježííííš, aha nejaké oči tam v lese svietia!!!), druhému dáko nesadla večera, tretieho z večere zdúva a tak vo „všeobecnej pohode“ trávime 2 hoďky plazením sa k blikajúcemu červenému svetielku o 1000m vyššie.

Tam počko úplne naopačné ako v doline: hic, fénové vetríky, na oblohe hviezdy a medzi nimi oranžové D. Vyleštená stopa vedie do tmy. Sledujeme ju: takáto bude až na Čertovicu! Desať hodín večer, ideálny čas na jarnú hrebeňovku! Len prečo sa na nižšie partie hrebeňa valí z Liptova tá hmla???

Zatiaľ je to super, ale o chvíľu Bartková: odliepame, lyžujeme, tešíme! A zas naopak: o ďalšiu chvíľu sa lesom rozlieha trojhlasné: Do...............! Ja to................! Kuaaaaaaaaaaa! Do..... aj s ........................... kôrou! A je to, po tomto už dnes žiadne medvede nestretneme, všetky ušli aspoň do Poľska.

Ždiarske sedlo: naliepame! Ale kde, naopak, nenaliepame!!! Priekak ako hrom, ani náhradné pásy nie sú veľmi ochotné, tá vlhkosť z hmly sa zráža na sklzniciach, aj keď utierame ako besní. Nakoniec sa darí, ako tak, ale pôvodné pásy sú ako špongie.

Andrejcová: stopa sa stáča k útulni a našim smerom len starý, mokrý firn. No a čo, pohoda, veď smer je jasný! Naopak – miestami sa moceme ako choré vrany po tom lese, držkujeme v kôre, aj pás sa sem tam podarí strhnúť, zas rozháňame zver nepublikovateľným nadávaním :-) GPSko je to najcennejšie, čo máme.

Priehyba: morálka časti bojovej skupiny poklesla do mínusu, asi ju dorazili aj čerstvé medvedie stopy. Hlásime ústup z bojiska, žmýkame pásy, obúvame tenisky a po suchom asfalte tradáááá do Heľpy! Cestou sa rozvidnieva, za nami sa Mordor prevaľuje v chuchvalcoch cez hrebeň.

Od Heľpy po Bystricu si všetci kladú otázku: Kam tí blázni s lyžami idú, keď je tak teplo? A my sa len škeríme, lebo vieme že je to naopak, že my sa už vraciame! Plán bol síce trochu iný, ale inak zaujímavé zakončenie sezóny to bolo... :-)))

Spolupáchatelia: S+M+R (aby bolo jasné, komu poslať pokutu za porušenie návštevného poriadku)