Žiarska dolina: stávka na istotu

V tejto snehovej biede sa rýchlo míňajú možnosti kam ísť popásovať, o dobrom snehu už nehovorí hádam nikto – možno ešte ostali nejaké ojedinelé severy. Takže som stavil na istotu, nevymýšľal som a odviezol sa do LM. A vo vlaku náhoda – známa spolupáchateľka a ten istý cieľ, a že v LM sa pridá ešte jeden recidivista. Nakoniec nás takých bolo v doline asi milión, asi aj viac ako obvykle a viac ako pri takejto biede býva, lebo aj nejakí lavínoví kurzisti sa tam motali. Lenže zbohom inverzie, nad nulou už bolo aj v ústí, nad chatou v tieni ešte jemne pod, ale ako spoza Baranca vyliezol Oskar, hneď ten sneh zo samej lásky k nemu vlhol. Opáčili sme svahy v poradí západné, severné, východné, západné a južné. Papuče na pásoch čím ďalej tým menšie, lyžovačka čím ďalej, tým hnusnejšia. V galérii je toho viac, tu len stručne:

Cesta v pohode, ako rozcvička klasicky do Žiarskeho sedla. Nad chatou na tvrdom jemný poprašok, ktorý lepil, bubny popri bývalom vleku pod Terasou exkluzívne vyleštené, haršajzne sa takto doobeda zišli. Traverzy do sedla pohodlné, stopy tvrdé, s vetrom v chrbte, blížil sa front.

V sedle fičák západný, tak sme natraverzovali kúsok smerom pod Smrek a spustili sa v ústrety Homôľke. Vršok tvrdý, trochu hrčatý, ale državý, s tým popraškom. Obišli sme Homôľku z juhu a najsamlepšia lyžovačka dňa: žliabkom až ku potoku, lebo celé je to otočené na západ a v tieni Baranca.

Nazad hore ku smerovníku pod Homôľkou, cez Prostredný grúň sme sa prehupli na Terasu pod Smutným sedlom – stopa natiahnutá komfortne, len otočky v strmom trochu ostré, lyžba na druhú stranu nanič – buď vyšmýkané platne, alebo popraškom prikryté, ešte neodmäknuté hrče.

Posledná voľba padla na Madajov žľab, lebo tam bol milión ľudí a isto to nebude porýľované, že? Ale aspoň odmäknuté vari hej. A schodíky komfortné vo vrchnej časti. Aj tak bolo, len ten odmäk rýchlo končil, ako sme stúpali, už sa slnko predsa len odkláňalo a tiene naťahovali svoje pazúry.

Takže lyžba poriadne tragická a hlučná, len také škrípanie v zosúvaní, sem tam preskok na druhú nohu. Takú hodinku skôr keby sme... Aj ten slalom pomedzi hrče nič moc teda. Spodok samozrejme ešte príjemný, také aprílové firnovisko.

Tak už len dole na poriadny čaj - kľučkovaním cez kosovku, niekde ledva na dĺžku lyží, aj žraloky striehli. Ale bolo ich oveľa menej ako slimákov hore na svahu. Jeden aj taký poriadny tam stál pod Kopami, dobrý meter v priemere, v galérke ho vidieť. Takže celkovo zhodnotené – ani kameňačky by nebolo treba, len dole z Terasy treba opatrnejšie. Čaj bol fajný a odjazd po ceste rýchly, vyleštený, veď ako inak. Proste možno najlepšie podmienky, aké odteraz zažijeme. Takže vyvenčení do mŕtva, a ešte aj v rýchliku bolo dosť miesta. Jednoducho Žiarska je istota.

Rišo Pouš