Zvolen a Malý Zvolen aktuálne, za odmäku, na chlpato.

No, zase to vychytali tí, ktorí môžu aj cez pracovné dni. Lebo na víkend sa znovu dovalil front a pred ním, ako to býva, teplý vietor z juhu. Samozrejme na sobotu SHMÚ hlásilo zamračené bezčasie, na hrebeňoch nárazy vetra až do rýchlosti víchrice, ale aspoň že hore malo byť pod nulou. Nového snehu na mrte a aj viac - lavínová trojka samozrejmá, lebo aj v Revúcach lavíny zhusta padali – zo striech domov, hneď ráno. Preto som si vymyslel len takú pasienkovú prechádzku, že vyleziem z Nižnej Revúcej popod vleky, a potom cez Končitú na Malý Zvolen, a sa tam ponad Donovaly pomotám najmä po južných a východných svahoch pod oboma Zvolenmi, nech nie som moc na vetre. Lebo ten mal duť postupne čoraz viac zo západu.

Lenže v RK v sobotu ráno seriózne pršalo, ešte v Nižnej Revúcej bolo vlhko pod nohami a tie kvantá snehu, ktoré predošlé fronty nanosili, parádne zvlhli (Zas netreba hneď chcieť všetko ideálne, že?). Takže som dole nalepil „rezervy“, lebo: lepšie pásy na horšie časy. Jediná výhoda, že po tých piatkových šľapkách ostali aké – také stopy, inak by som sa už nad domami zabáral aspoň 15 cm. Dooobre nakydalo! Hore vlekom z Revúcej s vetrom v chrbte, už sa stihol zmeniť na západný, aspoň to! Pri hornej stanici už pod nulou, aspoň to! Ale celkom nepríjemná difúzka, a to furt.

Traverz popod Končitú aj horelesík na Malý Zvolen: preparádne stopy (aj dole to pôjde bezpečne), nič netrčalo. Hole hore na hrebeni samozrejme vylízané, ale nie tragicky, už sa čosi ulepilo na tie trávy a stačilo to. Ránu sa akosi nechcelo rozvidnieť, len na juhu Poľana ako keby chŕlila hromady žeravého popola. A vo Zvolenskej kotline to vyzeralo na slnečné, jarné ráno :-) Inak zdola z dediny mi pásy moc nenavlhli a hore moc nezamrzli, tak aj v tom spokojnosť. Čiže prvá lyžba, zo Zvolena dole lúčkami a do lesa, po červenej turistickej, až na výstupovú trasu A/B. Pod krížom jasné, že hnusný prevej, bolo treba kus vedľa začať, popod hornú stanicu lanovky. Zato aj fajné oblúky sa spočiatku v tom hlbokom, hutnom, rovnomerne hustom snehu dali povykrajovať – miesta dosť. Nižšie už rozrýľovaný tankodrom.

Na výstupových trasách už začínala hustnúť premávka, Áčko aj Béčko v lese pekne vyleštené, nad lesom vietor nestíhal stopu prifukovať. Druhý raz pri kríži a druhá ani nie lyžovačka, skôr traverzovačka krížom cez zjazdovky. Aj menčester som si užil, aj pár voľných oblúkov a na záver pod zrušeným vlekom znovu aj hlbokú a hustú duchnu, až do lesa. Až dole na výstupovú trasu C.

Aj Céčko samozrejme vyleštené a vytvrdené – miestami až pásy začali pišťať, akoby som ich na ľade trápil. V závere výstupu lúky pod hrebeňom mierne polyžované, stopa hlbokánska. Napriek výhľadu doprava cez dolinku, kde sa na hranici lesa zubil samovoľný odtrh, tu to vyzeralo bezpečne. Tak keď som vyliezol na hrebeň, potiahol som kúsok nazad smerom na Zvolen a podarilo sa mi trafiť tú správnu medzeru medzi stromami – parádna lyžovačka, až dole do jamy, na kraj lesa. A stopa odtiaľ hore superkomfortná - no vrelá vďaka za ňu!

Potom už len Malý Zvolen a čerešnička na torte – že si konečne raz zlyžujem dole cez Bielo, po zelenej značke v ústrety bralu Sokola a Salatína za ním. A bol som milo prekvapený – čím nižšie, tým lepšia lyžba. Hore sucho a ufúkaná, prepadavá vrstva síce, ale nie hlboká, tak sa dalo. Okolo košiara som sa len previezol cez lesík a pod ním, kde to už pod lyžami vlhlo, aj kôrku zvrchu chytalo, tam sa najlepšie krájalo. Síce kadečo spod snehu trčalo, no nič som nechytil, dosť ho bolo, toho nového. Len stehná dole už trochu pálili, predsa len, nebol to prašan...

No ale naspäť ako? No ťažko - výživný telocvik! Ale mierne polyžované to tu už bolo, tak som si miestami pomohol svojou aj cudzími stopami. Až kým som sa pod vrcholom nedostal do výstupovej stopy po predjazdcoch, aj im patrí moja vďaka! Lebo zabáral som sa tak 15 čísiel, paličky však často aj 30 – 40. A do vlhkého, no radosť, ale stálo to za to. Hore som už ani ku smerovníku nešiel, točil som doprava pomedzi stromky rovno do zjazdu pod Končitú. Ako som si pri výstupe myslel, komfort to bol aj vykrúcať sa a brzdiť v užších miestach, dosť toho ležalo na zemi. A dole na zjazdovke miesta habakúúúk, tam som si našiel aj vlastný, nepočmáraný kúsok lúky, tak už len veselo a najmä kľukato až dole, medzi domy.

No na to, ako to ráno vyzeralo tragicky a upršano, bol to celkom podarený pošľap...Len čo bude v nedeľu, keď to tam všetko zamrzne, hlavne v tých nižších polohách?

Rišo Pouš