Skialpinizmus

Liptovská Teplička bola kedysi dávnejšie známa lyžovačkou na vleku s dobrými parametrami svahu. Lyžovačka v tejto odľahlej obci medzi Nízkymi a  Vysokými Tatrami bol dobrý tip. V obci sa pomaličky začínal rozvíjať turizmus, teda aspoň nejaký náznak v spojení s lyžovaním. Potom sa stala taká vec, že obec predala lyžiarkse stredisko veľkému investorovi s prísľubom ďalšieho rozvoja. Investor, veľká firma vlastniaca aj neďaleké veľké lyžiarske strediská vo vyšších horách však namiesto očakávaného rozvoja a investícií stredisko zavrela... Dnes u

Zimná sezóna 2022/23 začala veľmi rozpačito. Po decembrovom nádejnom úvode si to rýchlo rozmyslela a počas prelomu rokov skialpinistom dopriala kľudový režim. Nám to však na nálade neubralo, pretože nás vo vrecku hriali letenky do Gruzínska, zakúpené na začiatok januára. Predstava nezabudnuteľných skialpovačiek v tieni 4-tisícových velikánov v nás rozdúchavala čistú škodoradosť voči ostatným skialpinistom na Slovensku. Karma je však zdarma a necelé dva týždne pred plánovaným odletom nás zastihli chýry, že túto sezónu sneh nedorazil ani do Mest

Akurát som plánoval výlet na bajku, lebo v španielskej Malage takmer 30 stupňov, teplotný rekord prekonaný o brutálnych päť stupňov a ten žeravý vzduch sa s malou zachádzkou valil už aj k nám. Ale večer prišla sms: „Ráno 7:30 stoj s lyžami pred domom!“. Rozkaz som rád splnil a na moje prekvapenie sa do auta okrem vedúcej zájazdu už nepridal nik. Neskôr na Donovaloch: všetko ešte zamrznuté na kosť, ale o pár metrov vyššie, na výstupovej skialpovej trase A/B už na nás zo stromov poriadne prší, o zem plieskajú zvyšky mokrého snehu z konárov 

Pozor, toto nie je aktuál, toto je doják, ako sa veci môžu rýchlo zvrtnúť. Navyše spred viac ako týždňa – keď bola nedeľa, koniec začiatku zimy. Lebo ešte zimná rozprávka, ale popoludní už malo začať oteplenie. Deň sivý, nízko zamračený, ale bez vetra a v príjemných mínusových teplotách. Čiže výhľady žiadne, fotky tiež všetky na jedno kopyto, vo všetkých odtieňoch sivej, ale nevadilo. Urodil sa plán potrénovať „prechodové zručnosti“ na hrebeni Veľkej Fatry. Pohodlne, klasicky: od vlaku z Rybárpoľa pešibusom do Hrabova, odtiaľ na Smrek

Odpoveď na klasickú otázku môže byť modifikovaná: dá sa SPOD parkoviska, po kryštálovom cukre. Dokonca spod otočky autobusu by to išlo, aj keď po hnedom cukre. A sem – tam zatúlaný kamienok z posypu. Ale to nik nerieši, hlavne, že asi kilák nad parkoviskom už je toľko cukru práškového (nastrúhaného hranami), že pásy hneď sa veselšie šmýkajú. Na ceste „Pod Lakeť“ parádny nový mostík namiesto brodu a paliet, nad serpentínou odbočka z cesty do ešte parádnejšieho modrého chodníka mladinou. Aj keď tam ešte potrebuje trochu dosnežiť, posledný

December začal veľmi sľubne a nasnežilo prakticky na každom mieste, kde sa na Slovensku zvykne aspoň trošku pošúchať na pásoch. Včera som sa po viacerých šliapaniach v klasických lokalitách od Žiarskej chaty, cez Sliezsky dom a Skalnaté pleso na tretí pokus v priebehu štyroch dní dostal až do Baranieho sedla v smere od Chaty pri Zelenom plese. Na začiatok sezóny vyzerá situácia optimisticky, lebo vo výškach sa ukladá kvalitný základ a pomerne dobrá (aj keď isto nie rekordná) snehová vrstva sľubuje do zimy aké-také istoty. Aké to bude v dolinách a na ná

Piatok krásny deň, v sobotu samozrejme padli mraky, ale hory nás zavolali, tak sme museli. Teda hory, no... Skôr lúky dolnooravské, blízko k domovu, že len sa nejako rozchodiť a osviežiť zimné návyky. Možno trochu polyžovať – veď minulotýždňový krátky odmäk prudko zamrzol a bol prisypaný parádnou vrstvou. Čiže malo by sa dať. A išli sa vraj nové lyže krstiť, tak sme dúfali, že nejaký prudko zamrznutý krtinec im nenarobí príliš hlboké vrásky. Inak pre zdatnejšieho by to vraj celé bolo aj na bežky, ako účastníci zájazdu zhodnotili. Fakt som

Hádam najskorší štart do chlpatej sezóny za posledné roky, hurá! V nedeľu 3.12. už po serpentínach zo Strání prúdili hore aj dole davy a nohami, labami, zadkami, lopármi, BICYKLAMI (!!!) a samozrejme obojsmernými lyžami leštili a udupávali neskutočne kvalitný povrch. Známa otázka „Dá sa od parkoviska?“ vieme že je pod Hoľami modifikovaná do tvaru „Dá sa od mostíka?“. Odpoveď je jasná, dokonca sa dá aj z oveľa väčšej hĺbky začať – to pre ortodoxných naberačov výškových metrov, lebo to parkovisko pod mostíkom je poriadne naklonené, ako

Zimná sezóna 2023/24 sa nám už nezadržateľne blíži a tak sme už tradične položili pár otázok nášmu skialpovému reprezentatntovi. Od minulej zimy vyzerá, že sa toho pomenilo dosť a tak sa bolo na čo pýtať, ale poďme pekne poporiadku: Ahoj Jakub, aktuálne si na sústredení v Bormiu, ako sa darí? Máte sneh? Dal som si trochu načas a odpisujem až z ďalšieho sústredenia, ktoré som zahájil na Stubaii. Po pár dňoch tam som sa presunul do Tignes a tento trip ukončím prvým kolom Svetového pohára vo Val Thorens. So snehom je to celkom fajn. Nakoniec, vidieť

Pred pomaly sa blížiacou zimou 23/24 vyťahujem z archívu ešte jednu spomienku na pamätnú kovidovú sezónu 20/21. Ráno 26. marca 2021 som už vedel, že môj čas sa naplnil a o pár dní sa vraciam späť domov na Slovensko. Ráno vyrážam od hotela po bežeckej stope do záveru doliny. Viem, že dnes to žiadny extrém nebude skôr plánujem nejakú pokojnú rozlúčku s dolinou. Mám za sebou rekordnú sezónu môjho života počas ktorej sa mi podarilo povymetať pavučinky v doline a spraviť moje dva najlepšie výlety vôbec a tak si v peknom počasí pokojne šúcham smer Lej

31. ročník  MFHF v Poprade  ponúkol divákovi aj takú maškrtu, ako prezentáciu a besedu s rodákom z neďalekého Zakopaneho - poľským skialpinistom, horolezcom a dobrodruhom Andrzejom Bargielom. Aby som začal po poradí, musím spomenúť dokument o ňom a o jeho začiatkoch, ktorý si mali možnosť diváci na tomto festivale pozrieť už pred pár rokmi. Asi najsilnejšou vecou toho dokumentu bolo, z akých ťažkých pomerov Andrzej vyšiel, a keď chcel začať žiť svoj sen v horách, tak v podstate musel z rodinnej farmy ujsť, čo sa mu podarilo aj s nemalou pomocou jeho

Aj keď som v ústrety poslednej marcovej nedeli znovu rozmýšľal nad bicyklom, nedalo mi odmietnuť ponuku pomôcť vyťažiť auto. A aj keď vraj pôvodná idea bola smer sever, až kamsi do Poľska, nakoniec som sa s úžasom viezol smer juh. Aj tak dobre, nemusel som sa o nič starať, len šliapať. Po teplom týždni znovu boli na víkend samozrejme ohlasované fronty a poriadne ochladenie, takže v očakávaní betónového firnu sme začali (skoro) od parkoviska. To bolo samozrejme totálne prázdne (7 Evri na deň), lebo popri ceste útulné parkovacie miestečká zadara. Len

Nedeľa slnečná, bezveterná, partia sa nazbierala do plného auta, tak nastal dôvod vyraziť tam, kam sa spojmi z Turca ťažko dostať. Po autoprehliadke krás Oravy z hlavnej cesty sme to teda zapichli pri chate Zverovka, keď sme na poslednom úseku cesty zo Zuberca zúfalo sledovali, ako je v doline málo snehu. Tu sme ho teda čakali viac, aj keď ho smerom hore pribúdalo. Ale dosť nesmelo – a v lese na ňom leží dosť špiny. Čo už, trochu aj ponesieme. Kolektívne sme sa nejako zhodli, že zalezieme do Látanej doliny a tam niekde sa budeme motať, možno aj na návšt

Kde bolo, tam bolo, ukázala sa pekná sobota, prvá marcová - prvá pekná ani neviem odkedy. Aj keď po teplých pracovných dňoch prituhlo, snehom na severných svahoch to hádam moc neublížilo. No nevídali! A ešte aj model na fotky sa našiel a bolo treba poobzerať zas niečo nové, tak sa išlo – objavovať. Lebo na Magurke sme ešte neboli, aj keď každý iný už určite hej. No a čo? To je ťažko, bez auta sa tam dostať... Teraz bolo k dispozícii, aj s reťazami dokonca. Čo k dispozícii nebolo? Znalosti o prístupe a o stave cesty. Tak sme reťaze nechali v ku

Donovaly - Šumiac Prvýkrát sa mi táto myšlienka dostala do hlavy pri rozhovore s bývalým náčelníkom Horskej služby na Donovaloch. Spomínal, ako mal Gipsy v pláne prejsť tento prechod, no kedže sa večer spolu opili vínom, prechod sa neuskutočnil a Gipsy sa vracal domov autobusom. Túto zimu som celkom pravidelne navštevoval okolie Prašivej a Chochúľ, a raz som si bol prejsť úsek od Veľkej hole po Kotliská. Podmienky na hrebeni boli naozaj výborné. Skoro po každom návrate z hrebeňa domov som spomenul, že by sa dal ísť nonstop. Zima rýchlo išla, keď sa