Skialpinizmus

Poriadne dlhú pauzu naordinoval covid slovenskej Pierra Mente – naposledy sa rýchlošľapky preháňali bokami v r. 2019. Ale tento, v poradí 13. ročník, vyšiel zato naprotiveň svojmu nešťastnému číslu šťastne. Nik sa príliš nezrakvil (aj keď pár odstúpení bolo ako vždy) a počasie ako na objednávku, aj keď niektorým chladnomilným bolo poriadne horúco. Obloha azúrová a pieklo zhora teda fest... Vo štvrtok na severe asi menej, v piatok a v sobotu na južných bokoch potom už naozaj jarne. Teplo ale aj pomáhalo, lebo niektoré prvé ranné zjazdy neboli pr�

Švajčiarsko, Engadin, Albulské Alpy, Madulain, Escha, Keschhütte Po včerajšom okruho okolo Keschu opäť štartujem ráno z Madulainu (1700). Bezplatné parkovisko pri vlakovej stanici, pár metrov s lyžami v ruke a už šlapem po tvrdom zamrznutom rannom snehu. Smrekovcový les, a výšlap známy z predošlého dňa. Postupujem rýchlo a nezdržujem sa fotením. Priamo dolinou až do sedla Porta Escha (3007m). Zastávku na chate som tieto dva dni nestihol. V sedle je úsek s reťazami, stopa je dobrá, lyže idú na chrbát bez toho, že by som batoh dával dole, nezdržujem sa a plyn

Švajčiarsko, St.Moritz, Albulské Alpy, Madulain, Piz Kesch Madulain (1700 m) vlaková stanica, bezplatné parkovisko. Štartujem na lyžiach hneď za prvými domami, aj keď túto zimu je snehu pomenej. Rovnako sa mi pri návrate podarí súvislý zjazd až dole. Najskôr výstup smrekovcovým lesom. Tvrdý firn umožňuje ísť čo najviac priamo hore. Pri Alp Dadour lesík končí a traverzujem do doliny. Tou pokračujem najprv mierne okolo ďalšej usadlosti Alp Dadains až do záveru dolinky. Tu sa terén začína pristrmovať a ja rýchlo naberám výšku po tvrdej, miestami ľadovej

No mali sme byť traja, nakotilo sa nás päť. Na môj samotársky vkus poriadna banda, ale všetko známe firmy, niekedy neuškodí aj takáto „masofka“. Mal som tam byť za sprievodcu, ale známa firma „Majster Z“ sa vyzná lepšie, najmä po kadejakých miestnych zbojníckych chodníčkoch, grúňoch a dolinách. Tak som s radosťou prijal úlohu vzadu sa vlečúceho a miestami z predposledných síl nadbiehajúceho fotoreportéra. Lebo počasie vyšlo na jedna mínus. Jedna preto, lebo aj na hrebeni vládlo bezvetrie, slnko čoraz viac prepaľovalo rednúce mraky a dobré sn

Som tak v piatok obzeral ten veľkofatranský Lysec z vlaku – a tá jeho podvrcholová hrana stále biela, napriek tomu, že je vystavená slnku a dni boli poriadne teplé... Tak som si povedal, že ho opáčim a zájdem aj dozadu, na lúky pod sedlom Žlebiny a pod Ostredkom, kam som sa už dlhšie chystal. Všetko pekne mimo rezervácie a národného parku, takže vrelo odporúčam, len musia byť podmienky. A tentokrát boli takmer famózne. Teplota málo pod nulou, na starom a poriadne premrznutom firne nový prášok, len oblaky to trochu kazili, aj keď boli vysoko: taká difú

V nižších polohách aj na hrebeňoch teraz ľady a na nich tenká vrstvička prášku, ktorý viac skrýva zákernosti ako pomáha. Takže zámer na sobotu bol vopred nejasný, alebo teda jasný len na začiatku: vyjsť po modrej z Párnice cez Maguru na Osnicu (možno na Stoh), a tam že sa uvidí. Najskôr asi, že sa len povrtím po tamojších pasienkoch a zídem nazad do Párnice. Nakoniec to ale dopadlo inak, lebo lyžovačky nevyzerali nikde dobré: ten prášok už ráno vďaka slnku začal lepiť a v tieni to zväčša bolo len na oko pekné, lebo prášok na tom ľade nedr�

Podmienky sa odspodku postupne vinou denného tepla zhoršujú, ale len pomaličky, lebo v noci to mrzne na kosť a cez deň to (aspoň v tieni) veľmi nepovoľuje. Zo Strání: hneď od mostíka to síce vyzerá, ale radšej treba vyniesť takých 400 m za prvú zákrutu, vystavenú slnku. Tá je ešte celá vytopená, nedá sa to obísť (pod ňou tiež ešte treba na kúsku prenášať). Až nad ňou už pohoda definitívna, to jediné odtopené miesto nad prvou skratkou sa zatiaľ dá obísť. Potom aj vyššie, v tých strmších rovinkách pod delom, kde je síce čistý ľad, ale bez ka

Nestabilné počasie tejto zimy sa zase prejavilo: po arktických víchroch so snežením prišla v polke februára horúca jar s dažďami, pred víkendom to v stredohorských polohách celé zamrzlo. Na sobotu bolo hlásené polopekné počasie síce, ale zase - hnala sa k nám víchrica Eunice. V západnej Európe zanechala viac ako 10 obetí, no nárazy vetra u nás našťastie neboli predpovedané nejaké moc brutálne. Napriek tomu sme za východisko zvolili Donovaly, že keď bude zle, ukryjeme sa na južných svahoch, v závetrí. Takže znovu Zvoleny, len samozrejme podmienky t

Bivio je prvá obec za Julierpassom v smere do Churu. Je to taká chudobná príbuzná honosného a svetoznámeho St. Moritzu. Nachádza sa tu dokonca aj malé lyžiarske stredisko kde sú len kotvové vleky, žiadna sedačka. V stredisku ale zato majú dobré svahy pre slabších lyžiarov a oproti Moritzu aj pri prevládajúcom SZ prúdení chytajú lepší sneh, a hlavne viac snehu. Parkujem asi kilometer pod Biviom pri autoservise Giovanotti. Je tu možno 15 miest na parkovanie a vraj aj cez týždeň sa tu dá v pohode parkovať. Podľa kamaráta Maura, ktorý je veľkým skialpovým zna

Po Magurskej lávke som poškuľoval už dlhší čas. Prvýkrát som ju spolu s Ľadovými dolinkami obdivoval pri prieskume Čiernej Javorovej doliny. Nakoľko je to odľahlé sedlo, pýtalo sa zapojiť ho do nejakého pekného prechodu. Podrobnejší prieskum Magurskej lávky som chcel urobiť v januári, no pre nedostatok snehu a trčiacu kosodrevinu som musel z Čiernej Javorovej ustúpiť cez Stolarczykovo sedlo. Začiatkom februára sme sa dočkali výdatnejších snehových zrážok, ktoré však boli vplyvom vetra nerovnomerne rozmiestnené, no napriek tomu sa vytvorili priaznivé pod

Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať – myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona – žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Tak lyže na batoh a škrípajúce kroky po špinavom ľade s posypo

Takže kto sa teraz nechce tlačiť s davmi na serpentínach zo Strání na Hole, vrelo odporúčam žltú aj modrú na Minčol z Vrútok. Na to, ako je dole v meste málo snehu, dajú sa obe farby nie že pohodlne vyšliapať, ale dokonca aj bezpečne zlyžovať prakticky „od emhádé k emhádé“, alebo ako hovoríme my inteleguáni „kártukár“ :-) Na žltej dokonca aj nižšie. Čo počas kalamity napadlo, zvlhlo, sadlo a zmrzlo, ale cukor kryštál nehrozí. Takže žiadne prebáračky, lyže ledva nejakú stopu zanechávajú, A pešiaci už majú svoje brázdy, tak neprznia ti

No, zase to vychytali tí, ktorí môžu aj cez pracovné dni. Lebo na víkend sa znovu dovalil front a pred ním, ako to býva, teplý vietor z juhu. Samozrejme na sobotu SHMÚ hlásilo zamračené bezčasie, na hrebeňoch nárazy vetra až do rýchlosti víchrice, ale aspoň že hore malo byť pod nulou. Nového snehu na mrte a aj viac - lavínová trojka samozrejmá, lebo aj v Revúcach lavíny zhusta padali – zo striech domov, hneď ráno. Preto som si vymyslel len takú pasienkovú prechádzku, že vyleziem z Nižnej Revúcej popod vleky, a potom cez Končitú na Malý Zvolen, a sa

Na Julierpasse vládne dlhé obdobie pekného počasia. Vyrážam od auta s tým, že ma čakajú tvrdé, rozbité a rozlyžované snehy, ale zase aj natiahnuté stopy by mali byť rýchle... Už po prvých metroch ale prekvapený konštatujem, že je asi 20 cm čerstvého snehu. Včera v Rosegu spadli asi dva centimetre. Pri severozápadnom prúdení sa to tak stáva... Nemám jasný cieľ, rozhodujem sa pozrieť dozadu až za chatu Jenatsch, a tam podľa podmienok uvidím čo ďalej. Fuorcla d´Agnel je vyfúkaná, takmer bez snehu. Pri zjazde v smere na Jenatsch kľučkujem pomedzi kamene.

Od štvrtka do nedele Aladin hlási: front za frontom sa valí! Veľké snehy, prudké vetry, pod čerstvou nádielkou žiadny základ, trojka lavínovka, hrebene vylízané do ľadu a hliny, perfektná neviditeľnosť - jednoducho všetky podobné fajnotky, ktoré „spríjemňujú“ skitúring. Podmienky tak na vyložené nohy, pohár čaju do jednej ruky a fotky z krajších dní do druhej. Lenže!!! V sobotu sa črtá dočasné zlepšenie meteorologickej nálady, aspoň na pár hodín dopoludnia. Príležitosť musí byť využitá, bezpodmienečne. Takže sa mi naskytla možnosť re