Skialpinizmus

„Zajtra má byť pekne,ideme?“ – pýta sa parťák.Reku poďme,ak nepôjdeme nebudeme vedieť čo navystrájal dážď a víchrica v predošlých dňoch počas víkendu. Auto odstavujeme zavčas na Pasekách tak aby sme stihli vybehnúť popri Slovane a Rusnáčkou predtým ako začne premávať lanovka.Je fajne,nefúka nepodbiehajú nám lyže na okraji zjazdovky na menčestri a tak sme čoskoro pod nástupom na Poludňový Grúň.Zaťahuje sa a parťák je trochu mrzutý.Vravím vydrž,uvidíš za pol hodinky.Tak som si pamätal predpoveď a vyšla do bodky.Oblačnosť odišla,v

Hranice krajín majú svoju príchuť, a ak sa stretnú tri v jednom bode - o to silnejšiu. Pre nás je možno takým zaujímavým miestom vrch Kremenec 1 221 m n.m., na odľahlej trojhranici Slovensko-Poľsko-Ukrajina. Bod stretu aj troch národných parkov - Poloniny, Bieszczady a Užanský NP na ukrajinskej strane. Vyrážame v sobotu ráno z najvýchodnejšej malebnej dedinky Nová Sedlica, kde líšky aj vlci doslova dávajú dobrú noc. Pri hranici šengenu a EU je kupodivu čulá premávka policajných terénnych áut a skútrov, stále sa tadiaľ prevádzači občas pokúšajú prev

V Bratislave opäť padal sneh a ešte sa aj udržal, čo nebýva zvykom tak často. Preto chytro využiť túto možnosť, dokonale to u mňa zapadlo: časovo. Nové staré Scarpa F1 totiž treba v miernom teréne skúsiť a takisto aj overiť, či po domácky spravené podložky slúžia svojmu účelu. Pre krátkosť času aj náročnosť výletu si vyberám kopček za domom: Devínsku Kobylu. Popis už tu bol, takže len v skratke. 30.1.2019 8 PM precupitám po sídlisku, doslova ako baletný Pinocchio, v tých kilových balerínkach sa super chodí. Od futbalového štadióna sa už d�

V stredu 30.1.2019 sme sa vybrali do Žiarskej doliny. Dôvod je jasný – malo byť okno bez oblačnosti, na ktorom sa zhodli viaceré servery, a keď už mám vstávať o 4:15, aby som bol na pohodu o ôsmej na parkovisku, želal som si, aby to vyšlo, lebo sem sa dostanem iba občas.   Zvyšok partie čakám len päť minút a onedlho sa už šúchame vo vyhlásenej lavínovej trojke po doline k chate.   Na chate dáme čajík a lepeňák z domu a hutujeme počas výšľapu komfortnou stopu na Terasu, kam ďalej. Či Žiarske sedlo a Plačlivé, alebo Lúčne a Kopa nad Baní

Asi mám po týždni v práci veľa energie - zas ma chytili masochistické chúťky... Tak som si vymyslel, že to skúsim tam, kde je to ozaj pre skimo túru totálne nevhodné. Teda ako pre koho, že? Z Krpelian na Kopu, odtiaľ dole do Ľubochnianskeho sedla a ďalej po hrebeni, kam ma to až pustí. Čelovka v batohu, pre istotu. Ale aj preto, že prvý ranný vlak ma vypľul v Krpeľanoch o šiestej.   Ani v lete na Kopu veľa ľudí nechodí, dupľom pri týchto kvantách snehu. Na lyžiach už hádam vôbec nik. Ešte tak snežnice, to je v podstate na celom „turčianskom�

Rýchly, ľahký aktuálik pre tých, ktorí ignorujú začiatok pracovného týždňa. Lavínová štvorka je dávno minulosťou, dolina všetkých víta otvoreným ústím, odhrnutým parkoviskom a pri rampe snehovým mantinelom, už trochu ohlodaným.   Konečne raz je natiahnutá pekná stopa po modrej značke, len som nechápal, prečo sa aj tak všetci trepali hore dolinou po ceste. Aj rúbane okolo značky teraz ponúkajú možnosť na pár jemných oblúčikov. Až som sa divil, že ju ešte nik nevyužil. Zo značky bol výhľad aj do žľabov v západných svahoch Baranca a Hol

Krížna "El clasico" Každý región má svoj "tréningový" kopec. Pre nás bryndziaropažravcov je ním Krížna. Mohutná fatrobuchta so serióznou porciou výškových metrov, len pár kilákov za krajským mestom. Načať sa dá z viacerých strán. Dnes to bude "El clasico" z Tureckej.   Aladín po dvoch  dňoch víchrice ukľudnenie sľubuje, tak utekám skontrolovať, čo nekalé sa z prašanom udialo. V zásade mu to s bezvetrím vychádza, ale len po Líšku. Potom niekto gombík stlačí a je po bezvetrí.  Vravím si, však to hádam len neja

Tak konečne odmena po nekonečných týždňoch sneženia, hmlenia a pohybu v mrakoch a fujakoch. Deň ako maľovaný Mrázikom: chladný, ale absolútne bez vetra (Aj na hrebeni!), v rozprávkovo zasneženej krajine a na dôvažok v dobrej spoločnosti. Dohodnutý v piatok večer viac – menej náhodne a zrealizovaný v sobotu.   Začiatok na Donovaloch ešte za ranného šera a štípajúcej zimy, keď sa slnko ešte len dralo z mrakov nad Prašivou. Skialpová „trasa B“, príjemne stúpajúca lesom do sedielka pod Motyčskou hoľou. Krátka, ale parádna prachovačka dol

Poznáte tie očakávania pri novom outfite – bude dosť IN? Trafil(a) som aktuálny trend? Čo čižmičky? Budú sa páčiť okoliu? Sadnú? Pri skúške ako uliate, no mólo je mólo. Aspoň že bielo-čierne, tou kombináciou sa nedá nič pokaziť. K nim sa skvelo hodí elegantný čierny nohavicový kostým z Polartecu, sexi klobúčik a rukavičky, všetko s decentnými žltými detailami. Samozrejme aj rovnako farebne ladené dosky, ktoré znamenajú svet sneh. Nevtieravá, tradičná a trvácna elegancia v záplave krikľavej módnej pominuteľnosti. Celok haute couture výnim

Som si tak povedal po snežení, že hádam už nejaký šialenec pretlačil stopu od Kľaku po Martinské hole. Tak že skúsim. No, aspoň som kvalitne potrénoval, aj trpezlivosť, aj s čelovkou :-))))  A to som vyrážal 7:30 z Vrícka... Ono sa to nezdá, ale toto je dosť technická a pomalá trasa. Veľa krátkych výstupov a zostupov, málokedy dobrá stopa. Keď je snehu málo, na hrebeni dupľom. Keď je veľa (ako teraz), poohýbané stromy až k zemi, zafúkané značky na stromoch, bez gps len blázon sem vlezie. Preto som si gps nevzal.   Najjednoduchšie to bolo z Vr�

Venované pamiatke Janka Banka, ktorý tu na Vetroplachu má (áno stále má, to sa nemení) svoju rubriku a ktorý inšpiroval viacerých z nás. Preto prepáčte zvýšenú mieru sentimentu. Tak reku, na sviatky pozrieť rodný kraj, dáke tie koláčiky pojesť, rodinu navštíviť atď. No priam športovo náročný program... A do toho Perinbaba fúkla riadne, až tak, že na Orave vraj ponúkajú sneh chudobnejším regiónom (chudobnejším na sneh). Žijeme v takej dobe, dá sa povedať, že instantnej. Tu pípne SMS, FB chat či iná motačná ťuki háveď a hneď beží život

Z Kľačian na chatu pod Magurou nechodím na lyžiach často. Aspoň priamo po zelenej. Väčšinou dole treba nosiť a vyššie je to strmé a plné pešiakov. Ale po dvoch dňoch pretláčania sa s prašanom som si povedal, že niečo ľahšie teda...   Ten chodník je ozaj pri takejto snehovej nádielke istota. Výhoda, že je furt prešliapaný. Nevýhoda, že po spádnici :-)))  A tá je tu výživná. Navyše sa treba každú chvíľu uhýbať. No, zasa dobré na vydýchanie, hehe...   Ďalšia výhoda teraz, že sa dalo už od mostíka. Dalo by sa aj od autobusu, len je už

Tak, konečne prišla poriadna zima po novom roku. S kalamitou, severným vetrom, skríženými kamiónmi a nestíhajúcimi hlásateľmi Zelenej vlny. Lavínová trojka sa lokálne a pozvoľne zmenila na štvorku, treba ísť dobrý skutok spraviť, stopu prešliapať. Síce to nik neocení, lebo ju hneď zaveje, ale čo... Len sa treba v lese držať, aj tak na hrebeňoch nič nevidno. Nooo, ale zas nie len tie zvážnice, na začiatok budú stačiť. Lebo plán je takýtok: začnem Belianskou dolinou a odbočím do Slávkovej, po žltej pod Lysec. Ak prerazím tade, opáčim prašanové l

Na svižné skialpové túry sa mi na spodok osvedčila kombinéza. Nohy znesú viac zimy ako vrch tela a keď dám pod ňu ešte nejaké to termo, úplne stačí. Neplandá vo vetre, neobmedzuje v pohybe, bráni snehu dostať sa predkom do lyžiarok... Lenže čo keď niekde na hrebeni poriadne fúka? Alebo len pri dlhšom čakaní na spoj - to chce niečo teplejšie.  A odolné voči vetru. Voči dažďu až tak nemusí byť, v zime človek zmokne skôr zvnútra, ak zle „navrství“. Zároveň by to malo byť malé, skladné, nech to nezaberá v batohu veľa miesta. A samozrejme č

Zas idú odmäky a fronty, tak aspoň narýchlo som vybehol (no, skôr som sa vyplazil) do Žiarskeho sedla a cestou nazad ešte obzrel odbočku na Terasu. Lebo na hrebeni sa čerti ženili a aj v doline sa víchor vrtel a v nárazoch ma mlátil zľava – sprava. Už na ceste pod chatou, od spodku lavíniska. Najtichšie bolo paradoxne v Žiarskom sedle a v kosovke pod Terasou.   Viditeľnosť nula, snehu milión. Ale takého čerstvého, na povrchu vetrom ubitého, zato bez základu. Nad chatou išli palice aj meter hlboko a pekne pomedzi konáre kosovky aj hlbšie. Posledné dn