Malinô Brdo – Ploská: prechádzka v prašane

Posledné dni nakydalo poriadne na kopcoch, akurát že na slabý základ. Ale podmienky pre šľapky sa rapídne zlepšili, po pracovnom týždni už len treba stopy „prebrúsiť“. Tak som sa v sobotu (12.1.) skusmo vybral pozrieť "liptovský" hrebeň Veľkej Fatry, či v tom prašane „prerazím“ z Brda na Ploskú. Veď ak bude sneh príliš vajcový, otočím.

Začal som z Ružomberka ešte za tmy, na rozcvičku som si dal zjazdovku. K tej sa dá takmer od štadióna na pásoch – približne odtiaľ, ako sa chodník do lesa ponára. Ale na jazdu dole by to ešte nebolo, všeličo číha pod tenkou bielou vrstvičkou...

Ako sa blížim hore, vidím cez husté vločky že vo výseku vpravo od lanovky je parádna stopa natiahnutá, tu sa už tvrdo trénuje :-) Neváham a cikcakujem až k hornej stanici. V hornej časti výseku je to pokreslené už aj smerom dole - biela perina láka zajazdiť si, ale keď vidím čo všetko ešte trčí „nad hladinu“ – no, radšej nie.

Od sedačky koniec srandy, začína tvrdá robota: borím sa do pol lýtok, ešte že je to ozaj prašan, takmer nekladie odpor. Po starých stopách ani stopy. Na Vtáčniku tráva trčí, ale aj tu sa to prepadáva. Odtiaľto je tyčové značenie, bez neho by to bola na viacerých miestach (aj v lese) riadna lotéria. Ten strmák lesom pod Šiprúň by sa hádam oplatilo aj po cyklotrase obísť – na pešo je ten sneh prihlboký, na lyžiach problém to vyliezť, a tie kamene pod snehom, hmmm...

Potom až po Smrekovicu paráda po ceste plnej prevejov a závejov, tichúčko, sem tam slniečko, sem tam prehánka a stromy biele ako v rozprávke. Nad serpentínami  vedúcimi k zotavovni míňam partiu vari šiestich ľudí v protismere - stopa po nich je exkluzívna, dole k chatám idem ako po koľajách, komfort! Tak až po Močidlo, využívam kus prepluhovanej cesty k vleku a ešte jeden okolo chaty, odtiaľ už ale zas „výživná robota“ v prašane, ktorý začal byť dáky hlbší či čo...

A stále je hlbší, popod Skalnú Alpu. Našťastie niekde pod Tanečnicou, keď už špekulujem či to do tmy stihnem, zrazu ďalšia partia v protismere – no paráda, vďaka kolegovci! Doteraz som ako diviak funel, odteraz krochkám blahom :-) A poriadne zrýchľujem, parádička až pod Ploskú. Mraky sú asi v 1400m, Čiernemu Kameňu ani Ploskej nevidno hrby. Zato snehu pod nohami čím ďalej tým viac, niekde je problém aj palicu oprieť. Je ako páperie, základ nikde, sem tam sa kameň spod hrany ozve. A ďalší krpál: z južného Rakytovského sedla, zaberačka!

Okolo Ploskej fučí západný, jedovatý, ale ľad je prikrytý pár cenťákmi snehu a ten drží - stopa parádna. Aj zjazd k chate pod Borišovom – na severnom svahu je snehu tak akurát a pod ním nie hlina, ale ľad, aj polyžovať by sa dalo, keby bol čas.

Zato od chaty dolu do Havranova je to na lyžiach horor. Vyzerá to ako krásna biela perina na chodníku, ale je to hnusná pasca, ani kameňáky si to nezaslúžia! Najprv som to skúsil opatrne na pásoch, nižšie pod Košariskami ale definitívne lyže do rúk a daváj až do doliny.

A bonbónik na záver – skoro hodinové korčuľovanie Belianskou dolinou. A poriadne svižné, aby som stihol autobus. Nakoniec sa podarilo, 5 minút pred odchodom. Tomu hovorím dobré načasovanie po 10 hodinách. A plnohodnotne využitý deň – od tmy do tmy :-)

Rišo Pouš