Orlia prť

Prť znamená niečo ako cestička, trasa. Orlia prť je viac ako 4km dlhá „cestička“, o ktorej pár ľudí len tuší a niektorí z nich už neodolali a vyskúšali, kade to tie orly pobehujú. Tento zaistený turistický chodník však budete na slovenských mapách Tatier hľadať márne. Túto jedinú via ferratu (ako ju tamojší hrdo označujú) nájdete na poľských mapách. Orlia prť sa nachádza v Tatranskom parku narodowom. Vopred však upozorňujem, že to nie je via ferrata v pravom slova zmysle. Sedák s dákou tou šnúročkou a karabínkou vám tam bude nanič. Popri rebríkoch, reťaziach a sem tam trojkovom lezeckom teréne, v ktorom sa pohybujú turisti, nenájdete ani jedno fixné lanko povedľa, kam by ste tú karabínku mohli zacvaknúť.

          Na samotný úsek označovaný Orla Perč je viacero prístupových ciest. Jedna zo Zakopaneho cez Gasienicowu dolinu, druhá z doliny Pieciu stawów Polskich (alias Dolina piatich Poľských plies). V oboch dolinách je schronisko (po našom ubytovňa), z ktorého je nástup na Orlu uľahčený, pretože za jeden deň to zvládnuť celé by bola riadna fuška. Z každej chaty je to na samotný chodník približne dve hodiny, z dôvodu strmšieho stúpania do nadmorskej výšky 2 159m n.m do sedla Zawrat.

          Ak v sedle Zawrat nedostanete závrat z toho, čo vidíte pred sebou, tak tam sranda iba začína. Z tohto miesta vedie jednosmerný chodník cez Maly Kozi Wierch (2 280m n.m.) do sedla Kozia Przelecz. Mnoho turistov však toto nariadenie nerešpektuje a tento úsek absolvujú presne opačne. Je to „super“, pretože obchádzanie sa na rebríkoch bez hocičoho istiaceho je parádny adrenalín. Ranostaji majú väčšinou šťastie a absolvujú tento zabehávací úsek bez konkurencie. Nie že by to z Kozieho sedla bolo jednoduchšie a cesta širšia, ale na zoznámenie s terénom je to akurát. Kto má už dosť, má prvú možnosť opustiť prť na tomto mieste a ísť sa radšej prechádzať okolo plies. Druhá možnosť bude až po prekonaní Kozích czubov (zubov) a najvyššieho miesta na tejto cestičke – Kozieho Wierchu (2 291m n.m). Ale kto prekoná aj tieto všetky kozie onie bez bobkov, za odmenu dostane krásny výhľad na obe doliny: Gasienicovu i tú s tými piatimi plesami.

          Na tomto úseku si ich môže fakt užiť, lebo chodník na dobrú polhodinku opúšťa hlavný hrebeň a vedie popod. Po výstupe na Buczinovu Stražnicu (2 242 m n.m.) prť opäť opúšťa hlavný hrebeň, skalami a šotolinou vedie popod Czarne Šciany (steny). Táto časť prte vedie cez Zadny, Prostredný až po Skrajny Granat. Ešte stále sme vo výške 2 225m n.m. takže dosť vysoko, ale aj dosť ďaleko. Preto tu pre mnohých končí Orlia prť. Čistý čas niečo cez 4 hodiny na hrebeni. Pre tých, ktorí mali to šťastie na ostaných turistov aj viac, pretože na rebríkoch a reťaziach sú dlhé čakačky.

          Druhá, už menej náročná časť prte vedie do sedla Krzyžne (2 112m n.m). Viackrát sa vyhýba hlavnému hrebeňu, obchádza ho zľava, sprava. Ale na kráse nič neuberá, viď fotky. Ani časovo už nie je náročná, do 2 hodín. Odporúčam. Je to už len oddychovka. Ale treba rátať s časovou rezervou na zostup, do oboch dolín je to viac ako 3 hodiny.

          Je to proste zaistený chodník, trošku viac exponovaným terénom ako bežne. Reťaze, rebríky a schodíky, nič náročné síce, ale niektoré miesta dvíhajú hladinu adrenalínu, lebo napravo nič, naľavo dlllho nič, iba cesta vrcholom skál pred nami. Ale na to v momente zabúdate, keď vidíte ako to naši severní susedia zdolávajú v plátenkách, s dáždnikom v ruke, kabelkou a tak. Na niektorých miestach síce chýba aká taká reťaz, ale spoliehajte na adhéznosť podrážok a smelo hore.
         Železu zdar!

   Martina Ševčíková.

Dôležité info: Chata Murovaniec: www.murowaniec.pl
                        Tatranski park narodowi: www.tpn.pl