Piz Palú 3900m. - čo nové na ľadovci?

29.03.2019 Berninské Alpy

Diavolezza, parkovisko ráno tesne pred ôsmou. Stíhame ešte prvú lanovku, Slávka využíva sezónny lístok, jedna jazda stojí aktuálne 25.50 CHF.

Hore na Diavolezze sa už nemusíme ponáhľať, v klude si dáme sedačky, pripravíme výstroj a dokončíme raňajky. Vonku sa najprv pokocháme výhľadmi, počasie už je pekných pár dní Tip-top ako sa hovorí v tejto krajine.

Lyžujeme dole na ľadovec svahom vľavo popod Piz Trovat. Tam už sa chystajú na výstup prvé skupinky. Túra na Piz Palú je veľmi populárna aj napriek tomu že vedie cez nepríjemný ľadovec.

Začíname šlapať nenaviazaní, lano vyťahujeme až po prvom výraznom ľadovcovom zlome, ľadovec doteraz vyzerá mierumilovne. Ľudia šlapú pred i za nami. Zatiaľ sme na problém nenarazili aj keď v ľadovcovom zlome trebalo dať na pár metrov dole lyže. Po prejdení druhého plata sa terén pristrmuje.

Pozorujeme trojicu pred nami ako sa vľavo trápi v strmom ľadovom teréne a tak sa vydávame vpravo. Hore začína druhý ľadovcový zlom. Nachádzame starú stopu. Ináč celý ľadovec je plný stôp. Nesnežilo už dlhšie.

Prichádzame ku trhlinám strmým svahom. Používame haršajzne. Pred nami trojka traverzla z ľava a sme tesne za nimi. Vidíme ako prekonávajú trhliny peši s lyžami v rukách. Dávame si mačky a po tvrdom až ľadovom podklade pokračujeme. Trhliny tu už budia rešpekt. Jednu musíme celú obchádzať. Pozrieme do nej a tá hĺbka v nás prebudí poriadny rešpekt a strach.

Ďalej ideme opäť na lyžiach. Klučkujeme medzi trhlinami ktoré sa rysujú pod snehom. Prichádzame do sedla pod vrcholom. Ten je celý ľadový iba na hrebeni je nalepený sneh po ktorom sú vyšlapané stopy.

Pri mojej poslednej návšteve sme lyžovali z východného vrcholu, dnes je to úplne iný kopec, klzisko.

Lyže necháme v sedle, prichádza skupinka s horským vodcom. Začujem ešte ako hovorí svojim klientom niečo o vetre.

Ideme hore po stope, aj tá je tvrdá a ľadová. Miestami nejde zapichnúť čakan do tvrdého snehu. je nám jasné, že prípadný pád jedného z dvojice by ten druhý len ťažko zastavil.

V tých najhorších pasážach sa nefotíme, aj keď Slávka kričí že pohľady sú to na fotku parádne...

Na východnom vrchole schádzame do sedielka, chvíľu vydýchneme v bezvetrí a rozhodneme sa ísť ďalej na hlavný vrchol. Je nám jasné, že tak skoro sa tu asi nevrátime. Na hlavnom vrchole už fúka. Pár fotiek, výhľady a rýchlo treba myslieť na zostup. Ten bude určite horší ako výstup. 

Slávka zlieza prvá, snažím sa mať lano napnuté a byť v strehu ale nie je to vždy možné. Nakoniec sa nám darí zísť dole aj v silnejúcom vetre bez problémov. 

Vodca so skupinkou sa otočil na východnom vrchole a my zostupujúc do sedla pozorujeme ako začínajú lyžovať dole. Škoda, tešil som sa že tesne za nami je skupinka

od ktorej by sa dala čakať odborná pomoc pri probléme...

Nakoniec zlyžujeme v pohode dole aj my. Pri prechodoch dvoch kritických miest trebalo na lyžiach šikovne zošuchnúť po takmer čistom ľade.

Na záver nás ešte čaká výšlap na Diavolezzu. Rozhodujeme sa, že takto sa dostaneme najrýchlejšie naspäť ku autu. Druhá možnosť by bola zlyžovať po ľadovci Morteratsch až ku vlakovej stanici a vlakom ísť jednu zastávku.

Z Diavolezzi nás čaká ešte takmer tisíc výškových metrov zjazdu po zjazdovke. Pekná bodka za náročným dňom...

Bol som tu dnes štvrtý krát ale ľadovec a vrcholový hrebeň boli zatiaľ v najhoršom stave. Trhliny sú každý rok horšie. Napriek tomu sme stretli dvoch ľudí ktorí išli sami. Rovnako sme ale stretli viacero skupiniek ktoré to otočili a nevyšli až na vrchol, niektoré ani do sedla.

O dva týždne neskôr pozorujem fotky na FB a vidím že na Palú nasnežilo meter snehu. Musel byť dostatočne lepivý a prilepil sa aj hore. Ľudia čo tu boli tie dni mali úplne iné podmienky. Tie trhlinové pasce ale museli byť ešte nebezpečnejšie...

Od Diavolezzi po Diavolezzu ukázali hodinky 8 hodín a 1600 výškových metrov.

Martin Bartoň