Kráľova hoľa skialpaktuálne

Hneď na úvod – nedá sa od parkoviska! Ale má snežiť, po ceste to pôjde. Lebo na valentínsku sobotu bolo hlásených málo oblakov, žiadny vietor (ani hore!) a teplota tak do -6. Nemohol som odolať ponuke na odvoz, sám to mám z domu priďaleko. Do soboty rána síce na predpovedi pribudli oblaky, inak ale nič, tak v aute všeobecný optimizmus. Ten sa ale cestou dooooosť rozplýval. No už nebolo cesty nazad. Tak v Šumiac – city sme oferovali tri Eurá parkovného a našli sme hádam posledné miesto pod rampou. Tí, čo potom zaparkovali nad rampou, doooosť draho obišli. Keď sa poobede dole vrátili, už ich čakali „štátni výbercovia“. Vystupovali sme do poriadne hustého sneženia, ktoré hneď zakrylo zvyšky ľadu na ceste. Niektorí optimisti skákali do lyží už pri autách - hore cestou sa dalo, len potom vytopený úsek, bolo treba pár stoviek metrov nad rampou preniesť. My sme poctivo vyniesli na batohoch po turistickom chodníku až na serpentínu cesty na Skaličke (1100 m). O poschodie vyššie na Grúniku (1300 m) sme sa už odvážili aj mimo cestu. Odtiaľ sa už podklad rýchlo zlepšoval – snehu pribúdalo a práve potiaľ by som si to trúfol zlyžovať aj mimo cesty.

Počasie však čoraz horšie – jz víchor sa dvíhal. Našťastie ešte cestou hore tlačil do chrbta, viditeľnosť však nulová, difúzna. Aspoň, že na nás snežiť prestalo, v tom predpoveď vyšla. Iba dáke ihličky vzduchom lietali. Takže hore pekne po tyčiach a rýchlo do závetria za východnú stenu vysielača, pred vchody ku trafákom – jeden bol dokonca otvorený (či vylomený?) a interiér za ním zjavne už mnohým poslúžil.

Pokúsili sme sa lyžovať smerom na Martalúzku, ale miestami sme nevedeli, ši ideme, alebo stojíme. Mlieko plnotučné je šuviks, smotana to bola! Ale pod nohami rovno, lyžba by bola asi dobrá. Boli sme však radi, že sme trafili cestu a popri ledva viditeľnom zábradlí sme sa dopotácali až k chate.

Až nižšie, po vjazde medzi kríky okolo cesty, sme niečo pod nohy videli. Veľa ľudí to tam, na hranici neviditeľnosti, aj otáčalo. Lenže aj tam to už vŕzgalo pod nohami a pri chate sneh už navlhnutý. Posedeli sme pri polievke, dali ešte jeden výšľapík po tú hranicu krovín - a už len dole. Pekne po ceste.

Cesta uvalcovaná, rovná, pod popraškom mokro ľadová – čím nižšie, tým mokrejšia. Na otvorených úsekoch miestami aj koľaje až na asfalt. Vyzuli sme niekde medzi spodkom kalvárie a odbočkou  modrej značky (asi 960 m).

Takže bieda poriadna, ale aspoň sme skúsili, aj keď estetika to veľká nebola, škoda trepať sa z diaľky, bolo by lepšie niekde nižšie ostať. Ale snáď už prisneží, keď sa tá zima má vrátiť :-) GPX je hore a mapka dole v galérke, keby niečo.

Rišo Pouš