Malinné a Šiprúň aktuálne na ľade.

Napriek názvu boli podmienky aj hraničné, aj dobré. Ako je to možné? Tiež sme sa divili, aj keď tie hraničné podmienky dominovali. Ale že tam nájdeme aj prášok na pár oblúkov, to sme teda skoro neverili. Ale poporiadku. Prechádzajúci studený front v nedeľu 5.3. síce zabezpečil na víkend nevyhnutné zhoršenie počasia, jemné poletovanie snehových vločiek a trochu menej jemný severáčik, ale na druhej strane ešte nezabezpečil komfortné prekrytie na kameň zamrznutých, špinavých a hrboľatých firnov novým snehom. To hádam príde, predpoveď je sľubná. Brutálne teplá predošlých dní zase zabezpečili, že na južne exponovaných svahoch okolo Vtáčnika len tak – tak, že netreba lyže v rukách nosiť. Citlivejšie povahy asi aj nosia. Haršajzne sme nepoužili, no na niektorých miestach by trochu aj pomohli.

Pretože po intenzívnej sobote nebolo už moc chuti ani sily, išli sme len krátko, klasicky: z Hrabova od kabínky po zjazdovkách až ku hornej stanici sedačky, lesom a lúkami pod Vtáčnik a ďalej po cyklotrase po hrebeni - otáčali sme v Nižnom Šiprúnskom sedle. Pod ním aj pod Šiprúňom sme našli ten spomínaný prášok, inak cestou dole už len kôrku a drsné ľady. Najlepšia lyžba až na zjazdovke.

Ranný menčester komfortný, vyrážali sme s odjazdom prvej kabínky, takže pista len naša (myslím tým šliapačov, zoradených do vláčika). Výstupovka výsekmi severne od sedačky je zjavne používaná, aj keď ma prekvapilo to  minimum prírodného snehu tam hore okolo zjazdovky. Ale sme sa zhodli, že asi bude tá výstupovka príliš ľadová na náš vkus.

Tak sme ťahali po južnom okraji zjazdovky, poza pomu. Dole ľadovo a v prechodoch cez lesy strááášne veľa bordelu na snehu. Do traverzu okolo Mederlyho chaty sme len nazreli a odradilo nás to - tak nič, tak až hore na Malinné.

Traverzy lesom okolo Nemeckého vrchu už sú poriadne tragické - najmä na južnom svahu v závere, pred východom na lúku, lepšie ísť možno aj pešo ako na pásoch. Aj zopár poriadne „zúžených miest“ a špinavý ľad.

Vtáčnik je zlyžovateľný dole do jamy jediným spôsobom: od smerovníka po cyklotrase. Potom našťastie už všade snehu (ľadu) dosť, až pod Šiprúň. Len na jednom mieste v lese trochu štrku trčí, ale to sa dá komfortne obísť zdola popri tyčovom zimnom značení.

Na lúkach pod Šiprúňom aj v traverze do Nižného Šiprúnskeho sedla už to vyzerá ako v zime, tam aj vietor naznášal čerstvý sneh, konečne sme prestali hrkotať. No a čerešnička na torte: na severných svahoch pod Predným Šiprúňom (do jamy prameňa Čutkovského potoka) nenormálna vrstvička starého, premrznutého prašanu, normálne sa v tom dalo aj polyžovať!

Skúsili sme ale oblúčiky spod Šiprúňa. Tak také premenlivé: hore ufúkaný prášok, nižšie hnusná kôrka a nad serpentínou cyklotrasy betónový firn. A ešte aj rozlyžovaný, hrčatý, z piatka a teplých dní, ktoré mu predchádzali.

Tak už len rovnakou cestou nazad a užili sme si aspoň dobrú lyžovačku dole zjazdovkami: na rovnom povrchu, na kryštálovom cukre. Viac už vo fotogalérii a niečo napovie animácia. Dúfajme, že počasie bude tentokrát horšie počas pracovných dní a do víkendu niečo dosneží aspoň tam hore, ako Aladin sľubuje. Zima hádam ešte nekončí...

Rišo Pouš