Paolo Coelho: Jednominútovka - Manuál pre horolezbu

          Čo má spoločné jeden z najznámejších súčasných svetových spisovateľov so svetom hôr a outdoorových športov?

Prečítajte si túto úžasnú metaforu, ktorá by vám mohla pomôcť nielen v lezení na hory, ale aj v bežnom živote. Zverejnená bola na "Mágovom" blogu, do slovenčiny ju pre vás preložil náš Vetroteam.

Ako liezť na hory:

-    Vyber si sám horu, na ktorú TY chceš liezť: nedbaj na to čo Ti iní radia, ako:  „je tu jedna  krajšia“ alebo „ je tu jedna ľahšia“. Minieš veľa síl a nadšenia, aby si dosiahol svoj cieľ. Len ty si zodpovedný a musíš si byť istý tým, čo robíš.

-    Obhliadni si ju zblízka: hory vyzerajú z diaľky .. nádherne, zaujímavo, plné náročných a vyzývavých úloh. Ale čo sa stane keď sa pokúsime k ním priblížiť. Na mape sa cieľ zdá tak jasný. A zrazu sú tu  cesty a kvitnúce kvety medzi Tebou a tvojím cieľom, ktorý sa zrazu zdá taký mohutný a nepoddajný. Ty vyskúšaj všetky chodníčky a cestičky kým príde deň D a ty sa postavíš pred vrchol, ktorý dychtíš zdolať.

-     Uč sa od iných: nezáleží na tom aký šikovný  a sebestačný sa cítiš. Vždy sa nájde niekto, kto sníval ten istý sen, a teda by Ti  mohol poradiť ako si uľahčiť cestu. Kam zavesiť lano, kade ísť, kde nájdeš palicu ktorou  sa môžeš podoprieť. Ty ideš liezť, ty preberáš zodpovednosť. Ale nezabúdaj, že skúsenosti iných môžu dosť pomôcť.

-    Keď sa dobre pozeráš pod nohy, nebezpečie máš pod kontrolou: keď začneš liezť na horu svojich snov, všímaj si okolie. Samozrejme, že sú tam skalné steny. Ale aj nebadané trhlinky v nich. Skaly tak vyhladené búrkami, klzké ako ľad. Ale ak pozorne sledujes  každý svoj krok, včas spozoruješ nástrahy a obídeš ich.

-    Krajina sa mení, užívaj si to: samozrejme, že máš len jediný cieľ v mysli – dosiahnuť vrchol. Ale kým tam dôjdeš, mnoho vecí môžeš uvidieť. Nesmie Ťa však obťažovať zastaviť sa teraz, a znova, vychutnať si okolie. Potom sa Ti každý  podmanený meter bude zdať iný a náhle objavíš veci, ktoré stoja za povšimnutie.

-    Maj v úcte a rešpektuj svoje telo: môžeš liezť iba vtedy, keď dáš svojmu telu starostlivosť, ktorú si zaslúži. Celý život Ti slúži bez nároku na odmenu za kráčanie. Ak pôjdeš príliš rýchlo, unavíš sa a vzdáš to v polovici. Ak príliš pomaly, zastihne ťa tma a stratíš sa. Využi okolie, poteš telo vodou z lesných prameňov a lesnými plodmi, ktoré príroda štedro ponúka. Ale kráčaj.

-     Rešpektuj svoju dušu: Nie je dobré si nahovárať „Zvládnem to“. V duši budeš mať pred sebou len dlhú trasu, ďaleký horizont, dotyk neba.“ Prílišná posadnutosť ti nepomôže dosiahnut cieľ,dokonca ti môže vziať ozajstnú pohodu z lezenia. Daj pozor, nevrav ani „Je to ťažšie ako som myslel“, môžeš stratiť vnútornú silu a motiváciu.

-    Priprav sa liezť o kilometer viac: cesta k vrcholu je vždy dlhšia ako si myslel. Aj ked sa ti to bude zdať blízko, je to ešte stále ďaleko. Ak sa na to pripravíš vopred, nebude to pre Teba problém.

-    Teš sa z dosiahnutého vrcholu: plač, tlieskaj, volaj do vetra, že si to dokázal. Dovoľ vetru, ktorý hore vždy fúka, prečistiť tvoju myseľ, uľav unaveným a spoteným nohám, otvor oči dokorán a opráš svoje srdce. Je to nádherný pocit, to čo bolo pred tým len snom, vzdialenou predstavou, je teraz časťou Tvojho života, dokázal si to!

-    Niečo si sľúb: keď si práve objavil silu ktorú si si doposiaľ neuvedomoval,  sľúb sám sebe, že tú silu využiješ po zvyšok svojich dní. Pokiaľ je to možné, sľúb si tiež objavenie ďalšej hory a prežitie nového dobrodružstva.

-    Rozdpovedz svoj príbeh (TELL YOUR STORY): áno, porozprávaj ho! Daj ostatným príklad. Povedz  im, že je to možné. Nech  v sebe nájdu  odvahu čeliť svojej hore.