Sulden - Lavína a Ypsilon

Zimmerstunde sa zvykne nazývať poobedňajšia pauza. Tá by mala poslúžiť na oddych a relax pred večerným stresom v robote. Dnes som sa na zimre moc nezdržal. Šprintoval som na Madritsch a pribalil som aj foťák. Na izbe som ešte stihol nalepiť na bederné kĺby náplaste proti bolesti, lognúť si minerálky a už som bežal po chodbe v lyžiarkách s novými lyžami k autu. Musím povedať že v starých Dynafitoch TLT 3 sa šoféruje lepšie ako v F 1. O lyžovaní to však už platí opačne...

          Na Madritschi ma už čakali Markéta s Hansom, pravdepodobne dvaja najaktívnejší lyžiari v celej oblasti. Stihli mi ešte ukázať stopy na Schooterhorn a so slovami sú tam naši kamaráti a chystajú sa to práve zlyžovať sme už korčulovali k sedačke. Naším cieľom bol povestný Ypsilon. Nádherný žlab, ktorý sa dá lyžovať pomocou sedačiek, čiže bez šlapania.

          Počas traverzu sme odrazu zbadali v severej stene Schooterhornu veľkú čiernu škvrnu. Hneď sme zastali a začali sme žmúriť proti slnku. Spadla tam lavína, našťastie sme hneď našli dve pohybujúce sa bodky a tak sme v kľude pokračovali ďalej. Ypsilon nakoniec vôbec nebol taký hrozný ako som počul z rozprávania hostí. Dnes to bol nádherný žlab so sklonom do 45 stupňov. Vychutnajte si fotky.
          A ešte jedna dôležitá správa. Z Madritschu sme zbadali skupinku šlapajúcu juhovýchodným žlabom od Suldenu na Konigspitze. Na túto dobu je možnosť tejto túry znakom výnimočných podmienok. (foto)

                    V druhom kole sa k nám už pripojili obaja šťastlivci zo Schooterhornu a lavínový aktér nám ešte otrasený rozprával svoje pocity z niekoľkosto metrového pádu. Nebránilo im to však v tom aby si druhé kolečko Ypsilonom dali s nami...

M.B.