Zimný Dachstein 2995 m

V kalendári je zima v plnom prúde, ale v realite na Slovensku bohužiaľ ani nie. Tak sme sa vybrali do Rakúska na Dachstein oprášiť skialpovú výstroj.
V piatok okolo druhej vyrážame z Bratislavy. Sme veselá kopa (ja, Tomáš, Paľo a Tomáš č. 2) a tak cesta do Hallstattu ubehne rýchlo. Okolo pol ôsmej už šliapeme z parkoviska nad dedinkou s čelovkami na hlave. Trasa č. 601 nás zavedie na chatu Wiesberghaus 1873 m. Snehu nie je moc, ale postupne pribúda a z 1300 metrového prevýšenia ubúda. Pred polnocou prichádzame na chatu, kde je iba chatár Richard a dve Slovenky, ktoré tam pracujú. Občerstvíme sa, podebatíme a idem spať. V sobotu ráno je nádherný deň a takto je tu už týždeň. Obloha modrá, všetko dookola biele a slnko sa už pomaly dvíha. Zredukujeme vybavenie a berieme len nevyhnutné veci. Šľapeme smerom na chatu Simony Hutte 2203 m. Chata je zatvorená a tak ju míňame a pokračujeme už po ratrakovej stope na Hallstattský ľadovec. Nálada je super, počasie je vynikajúce, snehu je dosť a okolité kopce umocňujú zážitok.

Ako už býva zvykom, na ľadovci troška pofukuje a v tieni je riadna zima, okolo -15. O to ťažšie opúšťame ratrakovú stopu a stúpame k nástupu na vrchol, ktorý je v tieni. Odtiaľ vedie zaistená ferrata, no teraz v zime sú laná čiastočne pod snehom a tak je potrebná výstroj ako mačky a cepín. Pre istotu treba mať aj prilbu, úväz a sľučky s karabínami, poprípade ferratový set. Pod stenou je riadna zima, pri výmene výstroje sme riadne premrzli a tak sa už tešíme na pohyb. Oceľové lano je úplne ľadové, ruky nám premŕzajú a všetci sme dostali riadnu krízu. Chvíľu mi myšlienky šepkali: „poď dole, vráť sa“. Prsty na rukách som si necítil, začal som ich cvičením prekrvovať, tá bolesť bola neznesiteľná ale musel som to urobiť, ináč by mi omrzli. Pozerám na vrchol, už je to len kúsok, zatnem zuby a pokračujem ďalej. Vidina tepla a slnka na vrchole bola silnejšia.

O pár minút stojím na vrchole, kde svieti slnko a je bezvetrie. Fotím, čakám na chalanov a zohrievam si ruky. Po polhodine príde jeden Rakúšan, navzájom sa fotíme a rozprávame sa. Dozvedám sa, že chalani to otočili a hore už nejdú. Zbehnem dole ku lyžiam prehodím výstroj a lyžujem na chatu. Už je o čosi chladnejšie, čas pokročil a slnko je už na západe. Blízko Simony Hutte stretávam Paľa, ktorý je jediný z nás na snežniciach. Dozvedám sa, že Tomášovia si išli ešte vyšľapať jedno sedielko a potom ho zlyžovať. Cesta na chatu je už komplet v tieni a tak lyžujem dole, aby som nepremrzol. Do hodiny sú už na chate aj chalani. Oddychujeme, debatujeme a ideme pojesť zásoby jedla. Zajtra cestujeme domov a tak už nič nebudeme potrebovať. Večer opäť sedíme s Richardom a našimi krajankami. Debatujeme a popíjame, nálada je vynikajúca, ale únava nám nedovolí dlho sa zasedieť.

Nedeľné ráno je už úplne iné, prichádza tlaková níž a s ňou aj oblačnosť a sneženie. Po raňajkách a rozlúčke s príjemným a ústretovým personálom odchádzame. Presúvame sa na chatu Gjaidalm 1739 m, smerom na Krippenstein – známe lyžiarske stredisko. V pohodovom tempe sme na chate za hodinku a pol. Oddýchneme si a pokračujeme už len kúsok na pásoch a potom nás čaká 11 km dlhá lyžovačka do Obertraunu. Paľo využíva na zostup lanovku a my lyžujeme po perfektne upravenej trati dole. Od lanovky ideme skibusom do Hallstattu, prejdeme pešo k autu a vyrážame domov. Celkom sme sa zdržali a tak cestujeme po tme. Do Bratislavy prichádzame okolo desiatej večer. Ja s Tomášom ideme na rýchlik do Vrútok. A tak domov prichádzame okolo tretej v noci. Nevadí nám to, hlavne že sa víkend vydaril a konečne sme si riadne užili lyže.

Užitočné informácie:
- Mapa: č. 14 Alpenvereinskarte – Dachsteingebirge
- Webkamera na Dachstein: www.krippenstein.at
- Kontakt na Wiesberghaus: +43 613 420 620, wiesberghaus@gmax.at

Peter Kračmer