Skialpinizmus

Ako vrchol skialpovej sezóny 2023/2024 sme si už v decembri pripive odsúhlasili prechod OrtlerskýchÁlp. Plán bol počas 6 dní prespať na 5 chatách, objaviť čaro nepoznaných dolín Južného Tirolska a Lombardie ako aj vystúpiť na najznámejšie vrcholky danej oblasti – Monte Cevadale, Konigspitze a ako bonus aj na samotný Ortler. Či sa nám to podarilo sa dočítate nižšie. Deň prvý Po horúcej volebnej noci vyrážame nadránom dve 4-členné posádky navyše 700 km dlhú cestu do lyžiarskeho strediska Sulden v srdci Ortlerských Álp. V eufórii z okolitých výhľad

Švajčiarsko, Horný Engadin, Maloja a skialpová Val Forno,15.3.2024 V závere náročnej sezóny sa mi konečne podarilo s lyžami podniknúť výpad do Val Forno. Predošlé dve zimy kôli zlej snehovej situácii bola chata v doline zatvorená a tak som sa o to ani nepokúšal. V doline som bol s lyžami vlastne doteraz iba raz. Spolu so Slávkou sme vtedy prespali na chate a urobili pekný okruh cez sedlá (čl. dole) Ako zvyknem spomínať v mojich letných článkoch, táto dolina to je pre mňa taká malá Kanada, keď som tu tak už nikam inam nepotrebujem ísť... Čo sa týka zimy

Veľkonočné horúčavy sa valili, no piatok mal byť ešte teplotne použiteľný. Nočný front čosi máličko prisnežil, zato na Popradskom už ráno nadnulovo a na hrebeňoch víchrica od západu. Tepla cez deň pribúdalo a z víchrice neubúdalo, zato dopoludnia azúro, že až plech! Tak sa zrodil opatrný plán: cez Zlomiská a Východnú Železnú bránu nakuknúť do severov, do závetria. Zlyžovať Gerlachovské spády, podtraverzovať Pustú stráž a z Ťažkej doliny sa vynoriť v sedle Váha. Že zámer nevyšiel nevadí, aj tak dobre bolo. Ale po poriadku, takto bolo:

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriad

...samozrejme aj s cestou k nej, pešo aj na pásoch, v sobotu deviateho marca. Teda MSD – Priečne – VSD, s krátkou zachádzkou na Širokú vežu - tatranská klasika, odporúčaná teraz najmä v tomto smere. Lebo aj to v partii zaznelo, že ešte sme sa v tejto sezóne so snehom poriadne nezvítali, a už aby sme sa aj lúčili. Tragicky teplá zima je neľútostná a opačným smerom by to bolo od Zamky po Hrebienok (slušne povedané) jemne nepohodlné. Veď na fotkách vidno. Ale po poriadku – zliezli sme sa na parkovisku v Smogovci poriadne stádo, zaplatili výpalné (

Švajčiarsko - Horný Engadin - St. Moritz - Samedan Samedan - športový areál Muntarutsch, bezplatné parkovisko. Štartujeme po lesnej ceste stúpaním na Alp Muntatsch ktorú poznám hlavne z letného MTB. Na tomto mieste som kedysi dokonca absolvoval preteky do vrchu MTB. Cesta v lese je prekvapujúco upravená ratrakom a napriek nižšiemu stavu snehu na slnečnej strane je v celom stúpaní príjemný povrch a tak môžeme v kľude kecať a šlapajúc vedľa seba naberať výšku. Dnešnú túru vyberá Beat, chatár z Forna bývajúci tohto času s rodinou v Samedane. Chata je ešt

Táto superteplá zima núti ísť za snehom stále vyššie, ale stále sa dá nájsť aj ten dobrý. Tatry sú záchrana a teraz po prepršanom piatku a čiastočne aj sobote (aj vo výške Štrbského plesa) prišla jasná noc, tak sme ráno naskakovali do lyží pod Triganom (smer Popradské pleso) na betónový, viac hnedý ako biely, a poriadne hlučný podklad. Ale stále sa dá od smerovníka pri ceste. Zimný chodník (najmä zjazdík spod Triganu) ľadový, utrpenie pre pásy. Kúsok po ceste na Popradské ples – čistý ľad. Rachot spod lyží sa začal konečne zmierňovať a

A samozrejme aj nad ňou, na Salatíne a Brestovej – lebo to by sa nerátalo, len v kotli sa motať, bez rozhľadov. Roháčsku klasiku od severu pozná každý, a asi každý druhý tam v nedeľu aj bol, tak nejako detailne trasy popisovať nebudem, jednoducho nasledovali sme davy. Lebo po frontovej, upršanej sobote sa vzduch vyčistil, mraky odtiahli a spravilo sa také ažúro, že ažžžžžžžž. Pri teplotách okolo nuly a bez vetra, dokonca ani na hrebeni nefúkalo takmer vôbec. Takže pohľady z diaľky ako do mraveniska: všade sa čierne bodky husto hemžili. Len pri bli�

Švajčiarsko - Horný Engadin - St.Moritz - Pontresina - Val Roseg Piz Mandra je vrchol nachádzajúci sa v hrebeni medzi Chalchagnom a Morteratschom. Je to pomerne známy skialpový kopec, aj keď 90% ľudí na neho vystúpi z opačnej strany v smere od Val Morteratsch, a následne zlyžuje dole do Val Rosegu. Celá táto oblasť je určitou formou prírodnej rezervácie, kde je predovšetkým úplne zakázaná poľovačka. Skialpinisti majú v lese určené koridory, v ktorých by sa mali pohybovať, v teréne vyznačené nie je nič, iba na mape... Kto by chcel ísť s lyžami na Mandru

No, v nedeľu ráno by sa dalo z Tureckej z parkoviska. Lebo sobotný front odišiel a nechal pár cenťákov vlhkej vaty na mokrom ničom. Aspoň to vyzeralo ako zima. Ale potiahol som peši až tesne pod Salášky (po zjazdovke), aby mi nenavlhli pásy. Lebo ani v tej mrazničke zvanej Turecká nebolo zrána ktovie ako podnulovo. Od nádrže som to dal smerom hore po žltej, aby som vedel, kade sa budem vracať a ako to tam vyzerá. Vyzeralo to dobre ráno na výšľap, no popoludní lyžovateľne už len po spodok traverzu. Na zjazdovke tesne nad nádržou už boli povyorávané kame

Švajčiarsko, horný Engadin, St.Moritz, Julierpass 2284m. Veľké sneženie prvé dni nového roku prinieslo do Engadinu peknú nádielku snehu. Veľmi dôležité bolo, že popri snežení takmer nefúkalo a aj teplota bola ideálna. Po snežení vietor stále nechodí ale sa pekne ochladilo a tak kvalita matrošu je vysoká. Prvý voľný deň mi vychádza pekné počasie a tak mierim von z Rosegu na neďaleký Julierpass. Vďaka tunelu pri Silvaplane to nemám autom dlhšie ako polhoďku a už parkujem, tentoraz pri hospici La Veduta. Na moje veľké prekvapenie je ráno zatvorené a tak

Poriadnu tragédiu vyrobili tie koncoročné odmäky a lejaky, čo už. Ale dobrá správa – hore to vyzerá stále ako v zimnej rozprávke. Aspoň na pohľad. Pásovačka nič moc, ale to je snáď každému jasné. Kto by sa hore chystal, oplatí sa priplatiť za cestu (10 grošov) a vyviezť sa aspoň ku Studničke, odtiaľ je to celkom dobré smerom na hrebeň - cez Priekopské hole alebo priamo na Zázrivú. Serpentíny zo Strání samozrejme nepoužiteľné. Prvé snehy sa objavujú až nad delom – nie pod lyže, ale aspoň sa po tom príjemnejšie stúpa, ako po zamrznutej hline.

Liptovská Teplička bola kedysi dávnejšie známa lyžovačkou na vleku s dobrými parametrami svahu. Lyžovačka v tejto odľahlej obci medzi Nízkymi a  Vysokými Tatrami bol dobrý tip. V obci sa pomaličky začínal rozvíjať turizmus, teda aspoň nejaký náznak v spojení s lyžovaním. Potom sa stala taká vec, že obec predala lyžiarkse stredisko veľkému investorovi s prísľubom ďalšieho rozvoja. Investor, veľká firma vlastniaca aj neďaleké veľké lyžiarske strediská vo vyšších horách však namiesto očakávaného rozvoja a investícií stredisko zavrela... Dnes u

Zimná sezóna 2022/23 začala veľmi rozpačito. Po decembrovom nádejnom úvode si to rýchlo rozmyslela a počas prelomu rokov skialpinistom dopriala kľudový režim. Nám to však na nálade neubralo, pretože nás vo vrecku hriali letenky do Gruzínska, zakúpené na začiatok januára. Predstava nezabudnuteľných skialpovačiek v tieni 4-tisícových velikánov v nás rozdúchavala čistú škodoradosť voči ostatným skialpinistom na Slovensku. Karma je však zdarma a necelé dva týždne pred plánovaným odletom nás zastihli chýry, že túto sezónu sneh nedorazil ani do Mest

Akurát som plánoval výlet na bajku, lebo v španielskej Malage takmer 30 stupňov, teplotný rekord prekonaný o brutálnych päť stupňov a ten žeravý vzduch sa s malou zachádzkou valil už aj k nám. Ale večer prišla sms: „Ráno 7:30 stoj s lyžami pred domom!“. Rozkaz som rád splnil a na moje prekvapenie sa do auta okrem vedúcej zájazdu už nepridal nik. Neskôr na Donovaloch: všetko ešte zamrznuté na kosť, ale o pár metrov vyššie, na výstupovej skialpovej trase A/B už na nás zo stromov poriadne prší, o zem plieskajú zvyšky mokrého snehu z konárov