Ako sa cepor na bežky dostal

Pozor! Toto nie je fikcia, toto je krutá realita, keď jedného nešťastníka počasie dohnalo k zúfalým činom. Lebo nad pásmom lesa ľad, v lese len hlina, nechcel zúfalec nohy a chlpaté lyže ešte viac ničiť, ako už mal. A prišla neodolateľná ponuka povoziť sa na bežkách okolo Skalky, a že mu aj výstroj požičajú... Tak to riskol, veď tam ho nik nepozná (kruto sa mýlil, ultráši sú všade). Lebo nie, že by na bežkách nikdy nestál... Pred 30 rokmi. Ale to sa nezabúda, ako bicyklovanie. Vraj. Síce jeden nemenovaný Vetroplach hneď rýpal, že tie jeho chlpaté Čierne Bľesky sú v podstate tiež bežky, tak že skoro žiadny rozdiel. Akurát, že odteraz sa budú od Kremnice po Bystricu zase nové vtipy rozprávať o rybičkách do kríkov a ohrozovaní verejnosti.

Ale poďme postupne. Najskôr teoretická príprava musela byť, a tu sa cepor na oficiálnom webe strediska dozvedel, že „Lyžiarske stredisko Skalka arena sa nachádza v pohorí Veľkej Fatry v Kremnických vrchoch“ a „ako jediný slovenský ľadovec sa hrdo pýši svojou nadmorskou výškou 1 252 m n.m.“ To znelo hrdo a odborne, začínal sa tešiť:

Ako správneho cepra ho síce viac oslovili „široké možnosti gastronomického vyžitia až na 2 miestach v súčasti areálu“, ale keď tú vetu pochopil, si povedal, že to bude až za odmenu po výkone. Zaujatý visokou úrouňou slovenčini a odborných faktov šmejdil po stránke ďalej, až sa prepracoval k mapám tratí a začal si vyberať, po ktorých posviští ladným sklzom. No bolo mu to prd platné, lebo jeho črieda obsahovala aj jeden zdutý pubertálny kus, a tam bola jediná možná motivácia – štrúdľa a kofola na obrátke. Takže program výletu jasný – na Hostinec a nazad. Zatiaľ cepor vykročil z parkoviska rezko a s úsmevom (lebo bežky ešte v ruke) kúpiť si náramok a podporiť tak úpravu tratí. Inak parkovisko: prvý raz v živote videl, ako väčšina ľudí vyberá z áut bežky a nie zjazdovky. To bude masofka!

No a potom to prišlo!, Hrany na zapretie žiadne. palice prikrátke a topánky priveľké – dobré výhovorky! Lebo bočná stabilita biedna, predozadná nulová, pod nohami ľadovo len s vrstvičkou snehu, nastrúhanou lyžami a frézou. Našťastie padla hmla, tak sa stal jednou z milióna anonymných, sivých postavičiek, krúžiacich okolo štadióna. Iba trošíčka viac rozhadzoval rukami, asi ako dirigent rockovej opery. Našťastie nikoho netrafil, všetci stíhali uhýbať. Výhoda kratších palíc. Takže rozjazdenie úspešné:

Dokonalo zžitý s lyžami, akoby sa na nich už narodil, nasmerovaný bol následne na južný okruh, smer Hostinec. Aby zistil, že do kopca je to najlepšie – lebo tam mohol kráčať a konečne mu rozmrzli prsty. No aké je to super, aký fajn šport toto! Lenže potom prišiel zjazd a... Dobre, no comment, túto epizódu preskočíme, okej? Vďaka za pochopenie! Pokochajme sa radšej krásou tunajšej prírody:

A už tu bol Hostinec, obložený lyžami. Ako to rýchlo zbehlo, že? Svetlo na konci tunela a možnosť dočasne uľaviť ubitému telu. Je jasné, prečo je tam nad prameňom ten reliéf raneného bojovníka. Dnu plno, teplo, vlhko, prítmie a hluk, ale pomestili sa všetci, asi že sa striedali. A možno len chcel každý aspoň nakuknúť do rohu, kde svietil biely cyklodres Bora – Hansgrohe v slovenskej trikolóre. Dobrá spoločnosť, zdržíme sa! Po chvíli však zaznela výzva: áčko ostáva, béčko odchádza! Cepor ostal sedieť, biely dres sa dvihol. Jasné, áčko je vždy lepšia skupina, béčko ešte musí trochu potrénovať. Prišlo ale vysvetlenie: Alkoholici a Bežkári, tak musel ísť tiež, črieda nepočká.

Zohriaty, nabudený blízkym stretnutím s celebritou, posilnený nejakou kalorickou bombou, ale najmä horúcim čajom „s príchuťou“, vyrazil cepor udávať tempo na ceste nazad. Síce tá stopa trochu kľučkovala (predtým sa zdala rovnejšia) a cesta sa nejako zúžila, ale zjazdy – žiadny problém. Hej, to nie je v technike zjazdu, to je v hlave, tie obavy! Aj ľudia uskakovali ochotnejšie ako predtým a z diaľky sa za ním obzerali, ticho ho obdivujúc. Dobre sa svišťalo, ani tie prihlúple tabule „Spomaľ“ ho nemohli rozhodiť! Povzbudený svojimi novo objavenými schopnosťami, cepor začal korčuľovať:

Dobre, aj tu vynecháme nezaujímavé detaily, jednoducho ušlo to cestou nazad rýchlo a príjemne. Radšej si znovu všimnime tú neopakovateľne veľkofatranskú bielomodrú zimnú rozprávku a dychberúce výhľady, napríklad z Passo Tre Croci. No Dolomity sa jednoducho nechytajú!

Črieda, ošľahaná severákom, úspešne dorazila nazad na štadión, cepor ošľahaný tiež, to sa ráta. Chlap s jazvami po bojoch je žiadúcejší. S tým vedomím vyrazil teda za spomenutými širokými možnosťami gastronomického vyžitia. Vyberajúc si z ponuky a plieskajúc kreditkou povznesene ignoroval poznámky okolia o tom, že priestor pre bioodpad je za rohom. Bol by aj Nasťu pozval na drink a odovzdal jej niečo zo svojich skúseností, ale nejako podozrivo rýchlo prebehla okolo - možno sa hanbila, že nie je tiež tak dobre oblečená. Nevadí, nabudúce, lebo tu to za to stálo – toľkých obdivovateľov už dávno nemal a dobrá spoločnosť sa tu schádza!

Rišo Pouš

P. S. Ospravedlňujem sa Džonymu C. za zneužitie jeho výsostného titulu!