Skialpinizmus

Nasnežilo. Zvodnatelo. Sfirnovatelo. Sadlo. A zamrzlo. Čiže základ sa tvorí, to je fajn, ale na lyžovanie ani pomyslieť: hrubá vrstva navlhnutého snehu všetkých konzistencií podľa sklonu svahu, ale na tom všade hnusná krusta, ktorá 70 kg väčšinou neunesie, zato za nohy ťahá fest. Teda aspoň okolo Kubínky, kam ma zatiahla ponuka rodinného odvozu zadarmo. No nezober to... Ale na pohodové rovinkové pošmýkanie je tento podklad teraz ideál, a preto aj hrebeň Oravskej Magury: všade naťahané vyleštené, rýchle koľajnice, pritom nie moc ľadové, sneh chytľavý.

No kedy sa má poctivý robotný ľud v týždni dostať na pásy? Len po robote. Takže teraz rovná sa za tmy. Ale „na tri krále o krok dále“, tak aspoň časť výšľapov za vidna sa zadarila, lebo štart z domu po tretej a do lyží skok o pol štvrtej, dajme tomu. V oboch prípadoch, len ten Lysec bol ešte pri -10 stupňoch a jasnej oblohe, pri výstupe na chatu pod Chlebom (lebo vyššie sme nešli) už popŕchalo a zahmlievalo. A každý, komu som sa pochválil, hneď sa pýtal, či sa to dá zlyžovať a či trčia kamene a či sa dá od parkoviska (DÁ!!!) a také t

...lebo niečo podobné som asi naposledy zažil na konci nonstop prechodu hrebeňa ( TU ) vo víchrici a s poriadne rozmočenými nohami. Pritom na sobotu 10.1. bola predpoveď relatívne dobrá – mrazy aj vietor mali dočasne povoliť, aj mraky sa mali postupne rozpúšťať. No máš vidieť! Všade pekne, len just na nízkotatranskom hrebeni mlieko plnotučné. To by ale až tak nevadilo. Najmä som si veeeeľmi naivne myslel, že po ostatnom snežení sa na hrebeň niečo ulepí. Máš ho vidieť po druhý raz! Pod pásmi buď ľadová rašpľa, alebo tráva, alebo kamene, alebo ak neb

Jasná správa: kto chce ísť teraz na Hole na pásoch, oveľa lepšie spraví, keď pôjde z Vrútok a nie z Martina. Serpentíny zo Strání, spod starej lanovky (žltá značka) sú od mostíka také zodraté pešiakmi, že ažžžž. Zato od rampy v Jedľovinách, kde vyberajú poplatok za cestu, sa v podstate dá hore aj dole od auta. Zaparkovať je kde na dvoch malých parkoviskách hneď nad rampou. Cesta „investička“, ktorá odtiaľ vedie na tie Stráne, je spevnená, pokrytá pár cenťákmi autami ujazdeného a pešiakmi uchodeného snehu, ideál aj pre mtb. Síce na zači

Na Orave padlo bieleho akosi viac ako vo Fatrách, sa zdalo. Tak sme vyrazili do istoty päťeurového parkovného a mali sme šťastie ešte na tom najspodnejšom parkplaci, ktorý sa brutálne rýchlo plnil. Pred deviatou. Potom len kúsok popri vleku a šmyk doľava, na modrú značku. Megakomfortné rozchodenie pre dvoch aj troch vedľa seba. Od silvestrovského sneženia ešte lesy krásne osnežené, ale stopy vyleštené ako koľajnice. Ozaj tak do 30 cm prášku. Lenže paličky škrtali o kamene, základ pražiadny. Do kopca ale super. Len 2,5 km a na výraznej križovatke nás e�

Slabý začiatok zimy netrápi len slovenské kopce ale nedostatok snehu cítiť začiatkom zimy aj v Hornom Engadine. Tu sa ale na rozdiel od viacerých slovenských stredísk zasnežili zjazdovky bez problémov s vysokými teplotami. Predsa len nadmorská výška pomáha a tu sa ide od 1800m.n.m. už len hore až do 3300m.n.m. na Corvatschi. Prvú príležitosť vyraziť niekde šlapať som vzhľadom na snehovú situáciu využil na Diavolezze. Začiatkom zimy ak nie sú vo voľnom teréne vhodné podmienky tu býva príležitosť vyšlapať popri zjazdovke a zlyžovať dole po nej. Diavol

Na severe Turca, pri výjazde z Vrútok smerom na Strečno (a doslova pár metrov od zjazdu z diaľnice), funguje už od roku 2005 jeden z najtradičnejších a najznámejších skialpových obchodov na Slovensku – aj s vlastným e-shopom , ako inak. Aj keď začínal na rastúcej vlne popularity skialpinizmu, dnes samozrejme ponúka výbavu aj na turistiku, lezenie, trailové a cestné behanie či kempovanie – je to jednoducho overený základný tábor pre fanúšikov pobytu a pohybu v „prirodzenom životnom prostredí“ v lete aj v zime. Znalci skituristi a outdooristi ho

Podarilo sa zahájiť o týždeň skôr ako vlani, aj to je už úspech! A dalo by sa vlastne ešte o týždeň skôr, po prvom poriadnom snežení. Niekde, lebo veľké lokálne rozdiely ten navlnený snehovo-dažďový front priniesol po 20. novembri. Zámer bol ísť na Smrekovicu, lebo v dolinách snehu málo a ešte aj to zlízal lejak, nad lesom zúrila pri prechode frontu víchrica a vydrela všetko do ľadu. Zato Smrekovica a okolie presne v tej ideálnej medzivrstve, dokonca na severných svahoch sme nesmelo dúfali aj v nejaké lyžovateľné prášky na zmrznutom podklade.

Ani nie skimo aktuál, to už by som musel byť poriadny zúfalec :) Len tak, na ochutnávku pár modrobielych fotiek pre radosť. U nás sa hovorí, že až tretí sneh vydrží, ale po skúsenostiach z minulých zím, kde brutálny vianočný odmäk stopil všetko a začínalo sa odznovu, treba brať čo príde, že? Takže predpovedané prvé poriadne sneženie tejto sezóny od 20. novembra čakali všetci premotivovanci. Prišlo a odstavilo horské prechody od Donovál na východ, lebo to išlo od juhozápadu. Malá Fatra mala smolu, len ju to tak lízlo. Ale čosi pocukrilo, odhadom 10

Švajčiarsky Horný Engadin - Maloja - Val Forno - Capanna del Forno Passo Muretto na hranici medzi talianskym Val Malenco a švajčiarskym Horným Engadinom je veľkolepá lyžiarska záležitosť. Keď som šlapal hore na chatu škúlil som tým smerom a keď som na druhý deň naňho pozeral zhora z Monte del Forno tak som sa rozhodol, že posledný deň sa tam určite nebudem pchať sám a ako prvý po nedávnom veľkom snežení. Môj posledný deň na chate sa pokazilo počasie, plány som po včerajších dvoch úspešných túrach už nemal veľké a vyrazil som s tým, že prídem

Vyrážam z chaty Forno presne o druhej poobede. Po doobedňajšej aktivite som sa napil, vymenil ponožky a niečo zjedol. Cieľ je jasný, viem, že dnes vyrazili ľudia z chaty normálkou zdola z ľadovca na Monte Sissone. Ja som si včera prešlapal kus stopy v smere traverzu popod Cima di Rosso, ak by sa mi podarilo dnes prešlapať stopu ďalej a prejsť problematickým traverzom dostanem sa hore na ľadovec a pokúsim sa napojiť na stopy, ktoré tam budú od partií z dnešného dopoludnia. Zjazdujem z chaty už rozoratým žľabom rovnako ako včera a dnes ráno s Beatom. Nalepím do

Na druhý deň po vyčistení reťazí na Monte del Forno si chatár spravil doobeda ešte na mňa čas. Najprv ale naservíroval raňajky už pomaly sa plniacej chate, všetkým poradil pri výbere túry, vyprevadil ich na terase a až poslední hostia vyrazili na túru tak sme ich následovali aj my. Najprv zjazd dole na ľadovec, teda to čo z neho zostalo a potom smerujeme do vedľajšej dolinky kde som bol včera poobede. Beat ale len zakrúti hlavou, že akú to stopu spravila skupinka zo včera a hneď z nej odbočuje a začína prešlapávať stopu o kus ďalej a takú aká má byť ;

Švajčiarska Val Forno, chata s rovnakým menom. Po doobedňajšej aktivite s názvom čistenie reťazí na Monte del Forno som sa trošku oklepal, asi ako keď pes z vody vylezie, šak poznáte. Moc som nezaťažoval žalúdok jedlom, skôr som doplnil tekutiny a ako pozerám na strave na poobedňajšiu aktivitu som vyrazil o pol druhej. Vedel som, že v doline zasypanej nedávno snehom aktuálne nie je moc stôp a tak môj cieľ bol jasný, zopakovať výlet nemeckej skupiny ktorá ráno vyrazila na výpad do neďalekej bočnej dolinky na defenzívnu túričku. Ešte neboli naspäť a tak

Švajčiarsky Horný Engadin - Maloja - Val Forno - Capanna del Forno a zimná túra na hlavný chatový cieľ, kopec priamo nad ňou: Monte del Forno 3213m. Keď večer po mojom príchode na chatu chatár Beat zahlásil, že by na druhý deň rád očistil reťaze na Monte del Forno bola úplná samozrejmosť, že sa pridám. Ráno sme vyrazili až ako poslední, najprv bolo treba vyprevadiť hostí a až keď chata ostala prázdna vyrazili sme my. Teda chatár so svojím zatiaľ jediným zamestnancom a ja. Vyšlapali sme najprv do Sella del Forno sedla nad chatou za ktorým už je Talianske

Noooo hej, napadlo – od päť do dvadsať čísiel, na žiadny základ. Alebo teda na ľadový, vo vyšších polohách. V nižších polohách možno aj posledný raz tejto zimy. Na strmých svahoch nová perina neprilepená a hrozba lavín, v nižších polohách nula snehu, tak ako sa dostať tam, kde by sa dalo aspoň poprechádzať? Nájdu sa isto aj miesta, kde sa dá dobre polyžovať, ale treba vychádzať z reálnych možností. Takže požiadavka znela: nenosiť a neprenášať dlho a najlepšie ani často pásy neodliepať. Preto vlakom do Rybárpoľa a po 20 minútach peš