Skialpinizmus

Nooo nasnežilo cez víkend a do ďalšieho ďalekooo, a aj predpoveď nie ktovieaká... Tak kedy má robotný ľud šliapať a aspoň nejaký prach si užívať, ak nie po práci? Takže jeden povoz, štyri telá, tri páry lyží, jeden lopár, ich postupné zbieranie od jedného kraja mesta na druhý, škrípanie zubami (aj v prevodovke) v pravidelnej zápche za Martinom, odbočka v Košťanoch v ústrety predvečerným, ružovým vrcholkom Veľkej Fatry, za chrbtom oranžové svetelné efekty západu slnka a nasúvajúceho sa frontu nad Malou Fatrou, hrkotanie po výtlkoch cez Belú

V noci z nedele na Troch kráľov nadzigalo snehu v Turci neúrekom, asi 2,5 cm. Predtým pár dní asi 1,5 cm. Aj by som si povedal, že počkám, kým to množstvo sadne, ale zrazu volá J.J., že jej volal dáky kamoš, že na Chleb SA DÁ OD PARKOVISKA na Zajacovej a že horná polka Generála sa dá aj zlyžovať! Pretože zmysel pre nezmysel mám dobre vyvinutý, neváhal som a čuduj sa svet, o hodinu už sme sa obúvali do lyží pri posledných domoch v Šútove!!! V podstate som sa obetoval, aby nebola len sama za divnú. Ale fakt, aj viac tam bolo (možno až 4,2 cm), čerstv

St. Moritz - Val Roseg. Po jedenástich zimách strávených v tejto oblasti, po vyše stovke samostatných skialpových vrcholov, po trojčíselnom počte skialpových článkov z okolia už je prirodzené smerovanie ku vzniku článku tohto typu. Mojou motiváciou je samozrejme aj akási rekapitulácia snaženia, zhrnutie množstva tipov a užitočných informácií a v neposlednom rade tu ide aj o snahu upozorniť na skialpovú oblasť, o ktorej mám pocit, že sa jej nedostáva pozornosti, akú by si svojimi parametrami zaslúžila. Úlohou tohto výberu je upozorniť na najkrajšie skial

Nie je zatiaľ veľa lokalít, kde sa dá mimo asfaltky alebo zjazdovky. Takže tu pár fotiek ani nie zo samotného strediska, ale zo zvážnic a turistických chodníkov pod hrebeňom medzi Krížavou a Minčolom. V podstate rozšírenie minulotýždňového aktuáliku, len aj z trochu iného kúta. Síce furt málo snehu (len pocukrovalo ten starší), základ skoro žiadny, ale na miestnych pasienkoch to stačí na výšľap. S lyžovaním je to horšie, niekde až prudko nemožné, ale na to je tu zjazdovka a cesta. Takže návod ako na to: zaparkujeme na zákrute pri Partizánskej

Lebo prvé snehy už dorýpali chlpatí pred vyše týždňom a čakalo sa, čo prinesie druhý snehový front. Do Čiech kalamitu, k nám ako vždy len poprašok, aj keď predpovede najskôr hovorili o slušnej nádielke. Dole v meste sa to rovno aj topilo, na ceste na Hole teplota tiež skákala okolo nuly, tak ak pôjdete hore autom, bacha – je tam na viacerých miestach slušne mydlovo. Na rampe nikto, tak sa obmedzenie vjazdu veselo nedodržuje, treba počítať so šialencami v protismere. Ale dobrá správa: dá sa od parkoviska, a keby len od jedného. Od toho hore v stredisku

Pred pár dňami preletela Vetroplachom smutná správa o odchode skialpinistu Mira Bíreša. Nebol to len skialpinista, ale v prvom rade perfektný otec, manžel a samozrejme kamarát. Nie hocijaký, ale taký ten „Do dažďa“. Osudnou sa mu stala práca v hore.... Keďže je Vetroplach žánrovo vyhradený, dovolím si pár spomienok naviac na Mira ako Skialpinistu. Veľké „S“ je na mieste, tak ako málokedy. Boli sme partia zo zadných lavíc zvolenského gympľa. Každý iný a všetci rovnakí. Klasická socialistická mládež. Miro na učenie nebol, minimálne na memorov

Priroda to jest taka mocna čarodejka. Hovorí sa... Bolo to 19. marca čo som ukončil moju zimnú sezónu vo Val Rosegu. Aj keď som nemohol na túru vyštartovať zrána, využil som cennú informáciu o tom, že skupina 18 francúzov z ďalekých Pyrenejí ráno vyrazila z hotela prešlapať stopu na Piz Tschierva. Mne sa podarilo vyraziť asi o tri hodiny neskôr. S výberom rozlúčkového výletu nebol problém. Pri večeri mi francúzi povedali, že zajtra idú na Tschiervu a ja som im len povedal, že lepší cieľ si ani nemohli vybrať. Túto zimu som ešte hore nebol a pozrieť s

Motiváciou pre vznik tohto článku sú časté pripomienky aby sme o sebe dali vedieť. Pokúsim sa splniť prianie a zároveň nechcem prezradiť príliš, tak sa ospravedlňujem vopred. Opíšem teda len zjazdy, ktoré už sa objavili na mojom instagrame. Neviem nakoľko tieto riadky môžu byť pre niekoho prínosom, úprimne, vôbec netuším koho môže zaujímať keď sa niekto chodí lyžovať. Ako hovoria Taoisti: “Tí čo vedia, nehovoria. A tí čo hovoria, vedia hovno.” Hlboké filozofické úvahy sú nedieľnou súčasťou každého očistného pohybu v horách. Sarkasticky

Ako vrchol skialpovej sezóny 2023/2024 sme si už v decembri pripive odsúhlasili prechod OrtlerskýchÁlp. Plán bol počas 6 dní prespať na 5 chatách, objaviť čaro nepoznaných dolín Južného Tirolska a Lombardie ako aj vystúpiť na najznámejšie vrcholky danej oblasti – Monte Cevadale, Konigspitze a ako bonus aj na samotný Ortler. Či sa nám to podarilo sa dočítate nižšie. Deň prvý Po horúcej volebnej noci vyrážame nadránom dve 4-členné posádky navyše 700 km dlhú cestu do lyžiarskeho strediska Sulden v srdci Ortlerských Álp. V eufórii z okolitých výhľad

Švajčiarsko, Horný Engadin, Maloja a skialpová Val Forno,15.3.2024 V závere náročnej sezóny sa mi konečne podarilo s lyžami podniknúť výpad do Val Forno. Predošlé dve zimy kôli zlej snehovej situácii bola chata v doline zatvorená a tak som sa o to ani nepokúšal. V doline som bol s lyžami vlastne doteraz iba raz. Spolu so Slávkou sme vtedy prespali na chate a urobili pekný okruh cez sedlá (čl. dole) Ako zvyknem spomínať v mojich letných článkoch, táto dolina to je pre mňa taká malá Kanada, keď som tu tak už nikam inam nepotrebujem ísť... Čo sa týka zimy

Veľkonočné horúčavy sa valili, no piatok mal byť ešte teplotne použiteľný. Nočný front čosi máličko prisnežil, zato na Popradskom už ráno nadnulovo a na hrebeňoch víchrica od západu. Tepla cez deň pribúdalo a z víchrice neubúdalo, zato dopoludnia azúro, že až plech! Tak sa zrodil opatrný plán: cez Zlomiská a Východnú Železnú bránu nakuknúť do severov, do závetria. Zlyžovať Gerlachovské spády, podtraverzovať Pustú stráž a z Ťažkej doliny sa vynoriť v sedle Váha. Že zámer nevyšiel nevadí, aj tak dobre bolo. Ale po poriadku, takto bolo:

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriad

...samozrejme aj s cestou k nej, pešo aj na pásoch, v sobotu deviateho marca. Teda MSD – Priečne – VSD, s krátkou zachádzkou na Širokú vežu - tatranská klasika, odporúčaná teraz najmä v tomto smere. Lebo aj to v partii zaznelo, že ešte sme sa v tejto sezóne so snehom poriadne nezvítali, a už aby sme sa aj lúčili. Tragicky teplá zima je neľútostná a opačným smerom by to bolo od Zamky po Hrebienok (slušne povedané) jemne nepohodlné. Veď na fotkách vidno. Ale po poriadku – zliezli sme sa na parkovisku v Smogovci poriadne stádo, zaplatili výpalné (

Švajčiarsko - Horný Engadin - St. Moritz - Samedan Samedan - športový areál Muntarutsch, bezplatné parkovisko. Štartujeme po lesnej ceste stúpaním na Alp Muntatsch ktorú poznám hlavne z letného MTB. Na tomto mieste som kedysi dokonca absolvoval preteky do vrchu MTB. Cesta v lese je prekvapujúco upravená ratrakom a napriek nižšiemu stavu snehu na slnečnej strane je v celom stúpaní príjemný povrch a tak môžeme v kľude kecať a šlapajúc vedľa seba naberať výšku. Dnešnú túru vyberá Beat, chatár z Forna bývajúci tohto času s rodinou v Samedane. Chata je ešt

Táto superteplá zima núti ísť za snehom stále vyššie, ale stále sa dá nájsť aj ten dobrý. Tatry sú záchrana a teraz po prepršanom piatku a čiastočne aj sobote (aj vo výške Štrbského plesa) prišla jasná noc, tak sme ráno naskakovali do lyží pod Triganom (smer Popradské pleso) na betónový, viac hnedý ako biely, a poriadne hlučný podklad. Ale stále sa dá od smerovníka pri ceste. Zimný chodník (najmä zjazdík spod Triganu) ľadový, utrpenie pre pásy. Kúsok po ceste na Popradské ples – čistý ľad. Rachot spod lyží sa začal konečne zmierňovať a