Skialpinizmus

Možno posledná moja pásovačka v sezóne, lebo začiatkom marca už treba za snehom chodiť dosť ďaleko a vysoko. Verejné spoje takmer nepoužiteľné a aj miesta, kde sa dá naskočiť do lyží (takmer) od parkoviska, sa míňajú rýchlejšie ako teplé rožky. A už sa dá aj inak v lesoch vybúriť. Zároveň ma však už dlho láka Starobocianska dolina, teda najmä prístup cez ňu, cez Bocianske a Kumštové sedlo na hrebeň Nízkych Tatier. Ústie má vysoko, vedie na západ, od severu je pritienená, to by malo íííííííísť! Aj tak je a keď padla dohoda a oplati

Sobota, siedmy marec, vyrazili sme do mierneho mrazíku z parkoviska P1 v Jasnej, smer Sedlo Poľany. Obloha gýčovito čistá, očakávaný úpek na južných svahoch. Severy vraj v top podmienke, uvidíme cestou hore. Plán bol okúsiť a zlyžovať takto zrána aspoň jeden juh niekde pod Kotliskami, potom pred páľavou utiecť do Derešských kotlov. Nakoniec to bolo mierne inak, ale nevadilo, aj keď nás mierne upieklo, poniektorých aj celkom na mäkko. A 2000 výškových je vraj celom dosť na takú prechádzku – no čo ja viem? Každopádne podobný nápad, ako sa dosať na

Prišla neodolateľná ponuka, že Ďumbier z Trangošky je istota! Ale že len v nedeľu, lebo v sobotu bude hnusne. Bolo síce aj v nedeľu, keď sa Červený Šíp za vytrvalého sprchovania bystro driapal hore dolinou, ale keď ulovil predposledné miesto na zákrute, tak bolo všetko oukej, lebo sporivá slovenská dušička od radosti zapišťala, že nemusí platiť parkovné. A skočila lyžiarkami rovno do poštrkovanej mláky pod Zázvorom. Ale od Zázvoru už sa dalo! Skoro ako od parkoviska, a to sa teraz cení! Pásy začvachtali v mokrom firne, zaradili sa do šóry podobne

Krásna „jarná“ sobota, posledný deň februára. V kotlinách a dolinách ráno primrznutô a snehu už dávno „nula celá nič“, to isté v tej hlbokej cestou z Partizánskej Ľupče na Magurku. Len medzi chalupami na Magurke trošku ľadu, ale dalo sa v pohode. Na kopcoch nad Litovskou Lúžnou už nad nulou a obloha čistomodrá. Okolo ôsmej sme parkovali v pohode kúsok pod chatou Magurka, vyniesli lyže na chrbtoch kúsok nad odbočku zelenej značky v spodnej časti Viedenky a už sme pásovali proti prúdu potoka: po vyšmýkanom, zatiaľ zamrznutom, šírkovo aj na z

Vraj možno posledný výkrik zimy? Posnežilo, ale blíži sa zas oteplenie. Najviac padlo netypicky v Blave, ale aj Fatry niečo málo dostali a sobotné dopoludnie 21.2. pred frontom malo byť polopekné a bez vetra. Voľba padla na Smrekovicu, len na jemné pošuchtanie tam a nazad, presný plán nebol. Cesta z Podsuchej parádne vysnežená, ujazdená, rovná, vypluhovaná ako vždy - na dobrých gumách hádam aj bez reťazí by sa dalo. Hore parkovacia rampa a že vraj ak spravíme biznis v reštike aspoň za päť Eur, parkovné (2,5 Eura za hodinu) nám blahosklonne odpustia.

Hneď na úvod – nedá sa od parkoviska! Ale má snežiť, po ceste to pôjde. Lebo na valentínsku sobotu bolo hlásených málo oblakov, žiadny vietor (ani hore!) a teplota tak do -6. Nemohol som odolať ponuke na odvoz, sám to mám z domu priďaleko. Do soboty rána síce na predpovedi pribudli oblaky, inak ale nič, tak v aute všeobecný optimizmus. Ten sa ale cestou dooooosť rozplýval. No už nebolo cesty nazad. Tak v Šumiac – city sme oferovali tri Eurá parkovného a našli sme hádam posledné miesto pod rampou. Tí, čo potom zaparkovali nad rampou, doooosť draho obiš

Prvý februárový pondelok bolo hlásené posledné okno ako – tak pekného počasia, aj to len vo väčších výškach. Na väčšine územia sa váľali nízke mraky a hmly. Lenže namlsaní nedeľnou Mengusovskou dolinou ( TU ), nechcelo sa nám v mlieku plávať. Skituristicky populárne kopce nad Liptovskou Tepličkou sa síce zdali dosť vysoké, ale rozhodli sme sa až cestou a dobre sme spravili. V Tatroch už podľa výhľadov z auta nebolo také ažúro ako v nedeľu. Aj cestou sa po kotlinách váľali kadejaké sivoty, našťastie už v podhorí Kozích chrbtov nič, na

Rozpačitá zima, rozpačité počasie. Aladiny hlásia zamračené, vo vysokých polohách mliečno. V nižších nieto snehu, treba trafiť medzivrstvu! Sever Veľkej Fatry je na to ideálny, ideme ta. Chceli sme síce na Smrekovicu, ale zabudnuté reťaze, tak radšej len do Hrabova a odtiaľ hore. Aj s garanciou pohodlného zlyžovania potom dole. Takže po krátkom pešovaní od „Skialp Parkingu“ naskakujeme do lyží pod lanovkou a po chvíli ťapkania po piste už točíme doľava na Medvediu cestu. Posnežilo asi milimeter, zakrylo medvedie kamienky, ale len tak esteticky, zač

Pretože snehová nádielka z prelomu rokov po oteplení poriadne zamrzla a lyžovanie vo voľnom teréne nie je žiadna slasť, vymýšľal som niečo, kde by som sa mohol šúchať celý čas, najlepšie bez častého odliepania pásov. A tak som vymyslel toto – v „jadre výletu“ sklonom skôr bežkársky terén, lenže pod lyžami buď ľad, alebo sa to naopak prebáralo, takže skialpy tento raz vhodnejšie. Jednoduché to bolo: z Hrabova po Medvedej ceste na Vlkolínske lúky, Suchým Hrabovom pod Vtáčnik, traverzom cez záver Čutkovskej doliny a popod Nižné Šiprúnske se

Nasnežilo. Zvodnatelo. Sfirnovatelo. Sadlo. A zamrzlo. Čiže základ sa tvorí, to je fajn, ale na lyžovanie ani pomyslieť: hrubá vrstva navlhnutého snehu všetkých konzistencií podľa sklonu svahu, ale na tom všade hnusná krusta, ktorá 70 kg väčšinou neunesie, zato za nohy ťahá fest. Teda aspoň okolo Kubínky, kam ma zatiahla ponuka rodinného odvozu zadarmo. No nezober to... Ale na pohodové rovinkové pošmýkanie je tento podklad teraz ideál, a preto aj hrebeň Oravskej Magury: všade naťahané vyleštené, rýchle koľajnice, pritom nie moc ľadové, sneh chytľavý.

No kedy sa má poctivý robotný ľud v týždni dostať na pásy? Len po robote. Takže teraz rovná sa za tmy. Ale „na tri krále o krok dále“, tak aspoň časť výšľapov za vidna sa zadarila, lebo štart z domu po tretej a do lyží skok o pol štvrtej, dajme tomu. V oboch prípadoch, len ten Lysec bol ešte pri -10 stupňoch a jasnej oblohe, pri výstupe na chatu pod Chlebom (lebo vyššie sme nešli) už popŕchalo a zahmlievalo. A každý, komu som sa pochválil, hneď sa pýtal, či sa to dá zlyžovať a či trčia kamene a či sa dá od parkoviska (DÁ!!!) a také t

...lebo niečo podobné som asi naposledy zažil na konci nonstop prechodu hrebeňa ( TU ) vo víchrici a s poriadne rozmočenými nohami. Pritom na sobotu 10.1. bola predpoveď relatívne dobrá – mrazy aj vietor mali dočasne povoliť, aj mraky sa mali postupne rozpúšťať. No máš vidieť! Všade pekne, len just na nízkotatranskom hrebeni mlieko plnotučné. To by ale až tak nevadilo. Najmä som si veeeeľmi naivne myslel, že po ostatnom snežení sa na hrebeň niečo ulepí. Máš ho vidieť po druhý raz! Pod pásmi buď ľadová rašpľa, alebo tráva, alebo kamene, alebo ak neb

Jasná správa: kto chce ísť teraz na Hole na pásoch, oveľa lepšie spraví, keď pôjde z Vrútok a nie z Martina. Serpentíny zo Strání, spod starej lanovky (žltá značka) sú od mostíka také zodraté pešiakmi, že ažžžž. Zato od rampy v Jedľovinách, kde vyberajú poplatok za cestu, sa v podstate dá hore aj dole od auta. Zaparkovať je kde na dvoch malých parkoviskách hneď nad rampou. Cesta „investička“, ktorá odtiaľ vedie na tie Stráne, je spevnená, pokrytá pár cenťákmi autami ujazdeného a pešiakmi uchodeného snehu, ideál aj pre mtb. Síce na zači

Na Orave padlo bieleho akosi viac ako vo Fatrách, sa zdalo. Tak sme vyrazili do istoty päťeurového parkovného a mali sme šťastie ešte na tom najspodnejšom parkplaci, ktorý sa brutálne rýchlo plnil. Pred deviatou. Potom len kúsok popri vleku a šmyk doľava, na modrú značku. Megakomfortné rozchodenie pre dvoch aj troch vedľa seba. Od silvestrovského sneženia ešte lesy krásne osnežené, ale stopy vyleštené ako koľajnice. Ozaj tak do 30 cm prášku. Lenže paličky škrtali o kamene, základ pražiadny. Do kopca ale super. Len 2,5 km a na výraznej križovatke nás e�

Slabý začiatok zimy netrápi len slovenské kopce ale nedostatok snehu cítiť začiatkom zimy aj v Hornom Engadine. Tu sa ale na rozdiel od viacerých slovenských stredísk zasnežili zjazdovky bez problémov s vysokými teplotami. Predsa len nadmorská výška pomáha a tu sa ide od 1800m.n.m. už len hore až do 3300m.n.m. na Corvatschi. Prvú príležitosť vyraziť niekde šlapať som vzhľadom na snehovú situáciu využil na Diavolezze. Začiatkom zimy ak nie sú vo voľnom teréne vhodné podmienky tu býva príležitosť vyšlapať popri zjazdovke a zlyžovať dole po nej. Diavol